Perakútny priebeh pasteurelovej pneumónie u jahniat a riešenie situácie
MVDr. Darina Pospišilová PhD.
Ing. Roman Čierťaský
Pasteurelózy sú infekčné bakteriálne ochorenia cicavcov aj vtákov, ktoré prebiehajú za príznakov septikémií alebo ochorení dýchacieho systému. Primárne pasteurelózy sa prejavujú hemoragickou septikémiou, sekundárne pasteurelózy sa vyskytujú vždy po stresovej situácii, ktorá oslabuje prirodzenú obranyschopnosť organizmu zvieraťa. U mnohých druhov zvierat, medzi ktoré patria aj ovce, sú pasteurelly súčasťou prirodzenej mikroflóry orofaryngu a pľúc. Dajú sa zistiť u klinicky zdravých zvierat, ale aj vo vonkajšom prostredí. Do horných dýchacích ciest sa dostávajú z prostredia hneď po narodení zvieraťa a na tonzilách perzistujú počas celého života.
Ku klinickému priebehu ochorenia dochádza po pôsobení takých faktorov, ktoré znižujú obranyschopnosť organizmu. Patria medzi ne súčasne pôsobiace vírusové a bakteriálne choroby, ale najväčším imunosupresívnym faktorom sú vplyvy prostredia: transport, náhla zmena krmiva, zlá zoohygiena, obdobie pôrodov, nevhodná mikroklíma v maštali a iné vplyvy. Pri pôsobení týchto faktorov dochádza k stresovej situácii, ktorá má za následok zvýšené vylučovanie kortikosteroidov, ktoré priamo pôsobia na zníženie odolnosti organizmu. V takomto prípade sa môžu prítomné sekundárne patogénny prejaviť na zdravotnom stave zvieraťa.
Priebeh infekcie v chove :
Bratia Čierťaskí chovajú ovce od roku 2005. Ich chov má základné stádo 220 oviec plemena cigája a lacoon. Ovce sa pripúšťajú raz ročne, obdobie pôrodov býva od januára do marca. Ovce sú v lete na paši, v zime sú zatvorené v ovčíne. Z veterinárno-zootechnických úkonov v chove realizujú odčervovanie 2-krát ročne a vitamíny sa podávajú tiež 2-krát ročne.
Na jeseň v r. 2005 previezli stádo do obnovených priestorov bývalého kravína. Zároveň dokúpili 50% základného stáda z iného chovu. V priebehu nasledovných mesiacov (november, december) uhynulo zopár dospelých oviec bez bližšieho určenia diagnózy.
V januári sa začali pôrody a s nimi aj prvé príznaky vzplanutia infekcie. Hoci sa jahňatá rodili silné, veľké a životaschopné, v 2. týždni po narodení bez predchádzajúcich klinických príznakov začali hynúť. Patologicko-anatomickým vyšetrením uhynutého jahňaťa sa zistila krupózno-hemoragická pneumónia s hepatizáciou pľúcneho tkaniva. Laboratórne vyšetrenie dokázalo prítomnosť Pasteurella multocida.
V tom čase úhyn jahniat prudko stúpal, všetky úhyny boli bez predchádzajúcich klinických príznakov. Preto sme museli pristúpiť k preliečeniu celého stáda antibiotikami na základe citlivosti. Úhyn sa po liečbe ATB zastavil, no po dvoch týždňoch začal znova. Stádo sa preliečilo inými antibiotikami podľa citlivosti – ochorenie sa potlačilo zase len na 10-14 dní. Úhyn novorodených jahniat dosiahol v tom období 23%. Preto sa majiteľ po konzultácii s pracovníčkou veterinárnej poradenskej služby Vetservis s. r .o. rozhodol, že sa pokúsi predchádzať ochoreniu vakcináciou.
Vakcinácia proti pasteurelóze má však svoje úskalia. Pasteurely majú silnú schopnosť aktivovať gény patogenity podľa jedinca, na ktorom sa pasážujú. To je dôvod, prečo má práve pri vakcinácii proti pasteurelóze význam použitie autovakcíny, pripravenej z kmeňa, ktorý vyvoláva ochorenie v postihnutom chove. V autovakcíne sú aktívne gény patogenity, ktoré má Pasteurella v danom chove na rozdiel od komerčných vakcín, v ktorých sú pasteurely dlhodobo pasážované v laboratórnych podmienkach a gény patogenity, ktorými disponujú, nemusia byť aktuálnym problémom v danom postihnutom chove. Preto sa bratia Čierťaskí rozhodli pre použitie autovakcíny proti Pasteurella multocida v svojom chove.
Po výrobe autovakcíny sa zaočkovali všetky zvieratá v stáde bez ohľadu na vek a reprodukčné štádium. Revakcinácia bola o 2 týždne. Pri primovakcinácii sme mali obavy, že po aplikácii vakcíny dôjde k väčšiemu úhynu jahniat, ktoré boli v tom čase v inkubačnej dobe, pretože vzhľadom k rýchlemu priebehu infekcie bez klinických príznakov sme nedokázali z vakcinácie vylúčiť zvieratá v prodromálnom štádiu ochorenia alebo v začiatkoch ochorenia. Po vakcinácii uhynuli ešte 3 jahňatá. Od toho okamihu sa zdravotný stav stáda rapídne zlepšoval, nedošlo už k žiadnym úhynom, ani jahniat, ani dospelých zvierat. O pol roka sa zvieratá znovu preočkovali a u novoprikúpenýché zvierat sa vakcinácia a revakcinácia vykonáva v karanténe. Až potom sú zaradené do stáda.