Ing. František Uhliarik, MVDr. Anna Hanzlová, MVDr. Ľudovít Černek
Nový spôsob prevencie podstavových hnačiek u ošípaných a jeho vzťah k ekonomike chovu
Tráviace procesy u mláďat cicavcov sú prispôsobené na trávenie jedinej potravy v ranom veku – mlieka svojej matky. Prechod na iný druh krmiva je u mláďat zmena, ku ktorej treba pristupovať veľmi citlivo s rešpektovaním fyziologických potrieb zvierat. Pri požiadavke na skorý odstav ciciakov a následne na rýchly výkrm sa ešte viac musí zohľadniť stupeň vývinu tráviaceho traktu mláďat a prítomnosť iných stresových situácií, ktoré v čase odstavu prichádzajú do úvahy. Fyziologické procesy a potreby ciciaka treba rešpektovať a zohľadniť ich pri výbere štartérového krmiva aj prostredia.
Pri odstave ciciakov je známych viacero kritických momentov :
- Odlúčenie od matky a zmena skupiny zvierat – často dochádza aj k zvýšeniu denzity zvierat, prípadne k preplneniu kotercov.
- Zmena prostredia a zoohygienických podmienok - teplota, vlhkosť, kvalita ovzdušia
- Zmena kŕmenia - zmena kŕmnej zmesi, dietetického zloženia krmiva, zmena spôsobu kŕmenia
- Nevhodné ustajňovacie a chovateľské možnosti, ktoré sú v nepomere s vysokou úrovňou plemenárskej činnosti a výživy
- Zlé hygienické podmienky chovu ´r
- Infekčné choroby v chove
- Veterinárne zákroky - injekčné zákroky, medikácie
- Neukončený vývoj imunitného systému, tráviaceho systému a termoregulácie.
Jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravotný stav prasiatok v období odstavu je skutočnosť, že vo veku 28-35 dní nie je dostatočne vyvinutý ich tráviaci systém. Žalúdok zdravých ciciakov má pH od 5 (v pažerákovej časti) do 3,5 (v dvanástorníkovej oblasti). Udržiavanie pH v žalúdku mláďat zabezpečuje kyselina mliečna, ktorú tvoria laktobacily. Sú to baktérie prirodzenej mikroflóry, ktoré obsadzujú a chránia sliznicu celého tenkého čreva pred adherenciou patogénnych mikroorganizmov. Laktobacily obsadzujú sliznicu celého tráviaceho systému už pri narodení prechodom cez pôrodné cesty a neskôr cicaním mlieka zo zdravých ceckov, ktorých sliznica je tiež obsadená prirodzenou laktoflórou. Preto má zdravotný stav matky a obsah laktoflóry v jej tráviacom trakte, na sliznici pohlavných orgánov a mliečnej žľazy nenahraditeľný vplyv na zdravie mláďat.
Na udržiavaní nízkeho pH v žalúdku sa ďalej podieľa aj kyseliny chlorovodíková (HCl), ktorá sa však v čase odstavu tvorí len nedostatočne. Plnohodnotná tvorba HCl začína až od 5. týždňa po narodení.
Toto všetko sú fakty, ktoré si musíme uvedomiť pri riešení podstavových problémov ciciakov. Pri včasnom odstave, ktorý si chov ošípaných v intenzívnych podmienkach vyžaduje, dochádza vplyvom stresorov, zmenou krmiva ako aj následkom používania antibiotík na prevenciu chorôb v štartérových zmesiach k vymiznutiu laktobacilov. K tomu musíme pripočítať skutočnosť, že ide o vek, kedy je v žalúdku nedostatočná sekrécia HCl. Pri nedostatku HCl je pH v žalúdku zvýšené, nedochádza k premene pepsinogénu na pepsín a tým ani k metabolizácii bielkovín. Ak v tomto období dochádza k príjmu vysoko proteínového krmiva, tráviace enzýmy nie sú pripravené na spracovanie vysokého podielu bielkovín. Zle natrávené proteíny sa rozkladajú, dochádza k hnilobným procesom a k zvýšeniu pH v črevách, čím vzniká živná pôda pre patogénne a podmienečne patogénne baktérie a vysoká predispozícia na hnačky – dietetické, aj bakteriálne. K tomu ako oslabujúci faktor pôsobí odstav – odlúčenie od matky, zmena skupiny, chyby v technológii, nevhodné prostredie a i. Takto vznikajú typické podstavové hnačky, ktoré sú spôsobené najmä Escherichia coli, ale aj klostrídiami, salmonelami a pod. a spôsobujú zníženie prírastkov, zvýšený úhyn a zaostávanie v raste.
Jednou z možností ako potlačiť podstavové hnačky prasiatok je plošná medikácia antibiotikami v období odstavu, ešte predtým, ako sa prejavia klinické príznaky hnačky. Tento spôsob prevencie zastavuje rast pôvodcov hnačky, dochádza pri ňom však aj k úbytku prirodzenej, tzv. „prospešnej“ mikroflóry a k zvýšeniu pH v tráviacom systéme. Po čase, keď antibiotiká prestanú účinkovať sa v čreve s nedostatočným počtom laktobacilov opäť premnožia patogénne a podmienečne patogénne baktérie a hnačky sa môžu opakovať. Dá sa teda povedať, že podávaním antibiotík na predchádzanie poodstavových hnačiek u ošípaných neliečime skutočnú príčinu hnačky.
My sme sa preto zamerali na možnosti, ako alternatívne vyriešiť problém podstavových hnačiek na základe vedomostí, ktoré máme o fyziologických a patofyziologických procesoch trávenia u ošípaných v období odstavu. Jeden z chovov, v ktorých sme toto riešenie použili, je šľachtiteľský chov so základným stádom 200 prasníc, s uzavretým obratom stáda. Ustajnenie je v klasických maštaliach na pevnej podlahe so slamou. Prasiatka sa odstavujú vo veku 28 dní.
Najväčším problémom v chove boli poodstavové hnačky, ktoré postihovali 80-90% odstavčiat. Hnačky nastupovali 4-6 dní po odstave a ak sa nemedikovalo, dochádzalo k veľkým stratám (úhyn 10-15%, zaostávanie v raste). Po medikácii bolo určité obdobie bez hnačiek, ale pri prechode z ČOS2 na A1 sa vyskytli znovu.
Problém sa pôvodne riešil medikovanou ČOS1 s obsahom amoxicilínu a zinku. Túto KZ dostávali prasiatka od 3. dňa po narodení až do 10. dňa po odstave. Plynulo sa prešlo sa ČOS2, v ktorej bol stále zinok vo zvýšenom množstve (200 mg/kg) a pri prechode na A1 sa znovu medikovalo antibiotikami (linkomycín, spektinomycín). Nevýhodou tohto spôsobu sú zvýšené náklady kvôli nákupu antibiotík a to stále drahších, lebo postupne vznikala rezistencia na antibiotiká, ktoré sa používali dlhšiu dobu, a tak sa museli hľadať antibiotiká nové.
Prechod na alternatívny spôsob prevencie podstavových hnačiek sme začali diagnostikou. Laboratórne vyšetrenie uhynutých kusov a rektálnych výterov zistilo prítomnosť enterotoxigénnych kmeňov E. coli s faktorom virulencie K88. Ďalším nemenej výrazným problémom v chove bol zvýšený výskyt agalakcií, mastitíd, metritíd a poruchy reprodukcie. Potom sa prešlo k zmenám v liečebnom programe :
- Prasnice 30 dní pred pôrodom a počas celej doby kojenia dostávajú v KZ probiotický prípravok s obsahom laktobacilov. To spôsobilo, že sa pôrodná hmotnosť prasiatok pri narodení zvýšila z 1 kg na 1,3 kg a spotreba KZ u prasníc sa znížila
- Prasiatka hneď na po narodení dostanú do papuľky probiotický prípravok s obsahom laktobacilov.
- Od 3. dňa sa im predkladá KZ bez antibiotíka a bez zinku, ale s probiotickým prípravkom s obsahom laktobacilov.
- 5 dní pred odstavom sa prejde na diétnu ČOS 1, v ktorej je znížený obsah dusíkatých látok, ale zachovaný obsah aminokyselín.
- Od odstavu sa na dobu 10 dní pridáva do KZ carbo adsorbens, ktorého úlohou je svojou adsorpčnou schopnosťou eliminovať toxíny, ktoré produkujú enterotoxigénne E. coli.
- Okrem toho sa po odstave na dobu 5 dní podáva do vody prípravok s obsahom pepsínu a fosfátovo-citrátového pufru. Je určený na kompenzáciu nedostatku pepsínu, ktorý vzniká kvôli vyššiemu pH v žalúdku spôsobenému nedostatočnou tvorbou kyseliny mliečnej a HCl. Pufer okrem toho zníži pH a udrží ho vo fyziologických hodnotách.
- Po ukončení pridávania carbo adsorbens sa ešte 2-3 dni podáva diétna ČOS 1 a potom sa postupne prechádza na ČOS2, ktorá má už nemá znížený obsah NL. V ČOS2 je tiež pridaný probiotický prípravok s obsahom laktobacilov.
- Po ČOS2 plynule, pomaly prechádzame na A1.
- Zároveň sa v chove dodržiava prísny turnusový systém, dôkladná dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia, antiparazitárny program, vakcinácie atď.
Týmto spôsobom zvládame obdobie odstavu až do výkrmu bez problémov. Výskyt podstavových hnačiek klesol prakticky na nulu, používanie antibiotík sa obmedzilo výlučne na individuálne prípady.
Okrem toho výrazne klesol výskyt popôrodných reprodukčných problémov (mastitídy, metritídy, agalakcie) – z asi 20%-ného výskytu na sporadický výskyt.
Vyššia pôrodná hmotnosť ciciakov o 0,3 kg je dôvodom menšieho percenta slabých a málo životaschopných prasiatok a zníženie úhynu ciciakov v prvých dňoch po narodení o 3%.
Ekonomika chovu
Aj z ekonomického hľadiska vyzerá druhý spôsob lepší a efektívnejší. Pri pôvodnom spôsobe chovu (medikácia antibiotikami a zinkom) boli náklady na 1 kg prírastku 18,65 SK a 1 kg ž. hm. vychádza 18,09 SK, pri druhom spôsobe (používanie probiotík a doplnkových prípravkov) sú náklady na 1 kg prírastku 17,43 SK a 1 kg 6. hm. 16,89 SK, čo je rozdiel 1,22 SK. Ak to vynásobíme ročným prírastkom, vyjde nám zaujímavé číslo, ku ktorému treba pripočítať znížený úhyn, väčší prírastok vo výkrme a celkovo zlepšený zdravotný stav. Nižší výskyt reprodukčných porúch z 20% na 1% prinieslo zníženie nákladov na liečbu (nižšia spotreba antibiotík a hormonálnych prípravkov) a znížilo úhyn prasiatok od prasníc postihnutých MMA syndrómom. Zlepšil sa celkový zdravotný stav základného stáda, čo dokazuje nulové percento uhynutých prasníc a prasníc určených na nutnú porážku od začiatku používania alternatívneho programu v chove.
Z vyššie uvedených výsledkov vyplýva, že probiotické prípravky v kombinácii s niektorými ďalšími prípravkami na prírodnej báze, ktoré rešpektujú fyziológiu organizmu ošípaných, môžu byť plnohodnotnou náhradou za preventívne, plošné používanie antibiotík.