Myxomatózu králikov poznáme vyše 100 rokov. Napriek tomu však nestráca na význame. Počas posledných desiatich rokov sa forma tohto ochorenia mení. Okrem klasickej myxomatózy s výskytom uzlíkov na hlave a opuchmi v oblasti pohlavných orgánov sa stretávame aj s atypickou pľúcnou formou, pri ktorej prevládajú respiračné klinické príznaky.
Myxomatóza môže spôsobiť významné ekonomické straty vyvolané úhynom u drobnochovateľov, ale aj vo veľkochovoch.
Pôvodca: Veľmi odolný vírus myxomatózy patrí do čeľade Poxviridae.
Klinické príznaky: Po 6-10 dňovej inkubačnej dobe dochádza k seróznemu, neskôr hlienovo-hnisavému výtoku z očí a k zlepeniu viečok. Neskôr na ušiach, hlave a na vonkajších pohlavných orgánoch vznikajú myxomatózne uzlovité zmeny. V dôsledku zdurenia nosovej sliznice pozorujeme sťažené dýchanie. O 12-14 dní králiky hynú na vyčerpanosť a kachexiu. Králiky, ktoré infekciu prežijú, sa stávajú doživotnými nosičmi vírusu. V posledných rokoch je častá tzv. pľúcna forma, ktorá sa vyznačuje prevládaním pľúcnych príznakov a obmedzením výskytu myxómov.
Prenos: Priamym kontaktom, vzduchom, prachom, bodavým hmyzom, nepriamo krmivom, chovateľskými pomôckami. Nebezpečným faktorom je nárast populácie komárov, ktoré predstavujú nebezpečný faktor v prenose myxomatózy.
Terapia a prevencia: Terapia neexistuje, jedinou účinnou ochranou je včasná a pravidelná vakcinácia králikov. Z epizootologického hľadiska treba dbať na plošnú vakcináciu.
Z iných chovateľských opatrení je dôležitá inštalácia sietí na zníženie vniknutia komárov, používanie prípravkov na likvidáciu hmyzu (napr. BIO KILL spray), správna dezinfekcia v chovoch (napr. VIRKON S), vylúčiť kŕmenie krmivom z plôch, kde majú prístup divé králiky a zajace.
Profylaxia: Účinnou profylaxiou je používanie vakcín živých homológnych (atenuovaný vírus) alebo heterológnych (vírus Shopeho fibrómu). Špecifická imunita vzniká rýchlo: 4-5 dní po heterológnej, 3 dni po podaní homológnej vakcíny.