Mor králikov (vírusová hemoragická septikémia), je relatívne nové ochorenie, prvý krát opísané v r. 1984 v Číne. Počas nasledujúcich troch rokov sa rozšírilo do Európy (u nás sa mor vyskytol prvýkrát v r. 1987) a dnes sa vyskytuje na štyroch kontinentoch. Ak dôjde k vypuknutiu moru v chovoch králikov, dochádza k veľmi vysokým stratám spôsobených úhynom zvierat. Mortalita môže dosiahnuť až 100%.
Pôvodca: Kalicivírus, pomerne jednoduchý vírus zo skupiny RNA vírusov. Na svojom povrchu nesie proteín VP60, ktorý sprostredkúva väzbu vírusu na bunku a tým schopnosť infekcie.
Klinické príznaky: Mor králikov prebieha najčastejšie v perakútnej alebo akútnej forme, chronická a subchronická forma sú výnimočné. Klinické príznaky sú najprv nenápadné: malátnosť, somnolencia, inapetencia, v priebehu niekoľkých hodín sa môžu objaviť nervové príznaky – parézy, paralýzy, kŕče, epistaxis, edém spojiviek, prípadne cyanóza. Priebeh je väčšinou veľmi rýchly – zviera uhynie počas 12-24 hodín po objavení prvých klinických príznakov. Často nachádzame už mŕtve králiky bez akýchkoľvek príznakov, väčšinou v dobrej kondícii. Pri pitve zisťujeme krvácaniny na pohrudnici, pobrušnici a obličkách. Na ochorenie sú najodolnejšie mláďatá do veku 60 dní.
Prenos: Priamym kontaktom, vzduchom, prachom, bodavým hmyzom, krmivom, chovateľskými pomôckami. K rýchlemu šíreniu prispieva aj nedostatočná výživa a nevhodná zoohygiena v chove.
Terapia, prevencia: Terapia moru králikov neexistuje, jedinou účinnou ochranou je včasná a pravidelná vakcinácia králikov. Veľký význam pre vytvorenie zdravého a odolného chovu má správne dodržiavanie vakcinačnej schémy. Vakcinačná schéma súvisí s vekovou rezistenciou králikov voči kalicivírusu. Je známo, že pred dosiahnutím 4. týždňa sú králiky voči kalicivírusu prakticky nevnímavé. Medzi 4.-10. týždňom sa vnímavosť zvyšuje a u zvierat vo veku nad 10 týždňov dosahuje maximum.
