Výživa a Zoohygiena hydiny

Výživa

Nároky na kŕmnu dávku a spôsob kŕmenia sú u hrabavej a vodnej hydiny v mnohých ohľadoch podobné. Koncentrácia a pomery živín v kŕmnej dávke sú u dospelých jedincov porovnateľné, predovšetkým v drobnochovoch s možnosťou vonkajšieho výbehu. Množstvo potrebných živín sa líši v odchove mláďat nosivých a výkrmových typov. Pri výkrme treba oveľa viac dbať na dostatok potrebných živín, vitamínov a na správny pomer minerálnych látok kvôli vysokej intenzite rastu. V neskorších štádiách vývoja u ťažkých plemien je nutné dohliadať, aby u hydiny nedošlo k pretučneniu, najmä vtedy, ak počítame s reprodukciou zvierat.

Vodná hydina má radšej vlhčené kŕmne zmesi, ktoré môžu obsahovať aj vodnaté zvyšky z kuchyne. Hrabavej hydine príliš vlhká zmes lepí zobáky a spôsobuje problémy pri konzumácii, naopak vodná hydina si krmivo aj sama namáča a vodnaté kŕmne dávky pre ňu nie sú problémom.

Či už chovateľ preferuje chov vodnej alebo hrabavej hydiny, vonku alebo v uzavretých priestoroch, hierarchia princípov kŕmenia sa v zásade nemení. Na prvom mieste sú kvalitné krmoviny, na druhom obsah živín v kŕmnej dávke a na treťom mieste je ich správny pomer spolu s obsahom vitamínov a minerálnych látok v požadovanom pomere. V drobnochovoch nie je problém podávať zvieratám pestrú stravu zloženú z väčšieho množstva komponentov, ktoré umožňujú hydine vyberať a kombinovať jednotlivé krmoviny podľa individuálnych potrieb jedinca.

Pri zostavovaní kŕmnych dávok treba prihliadať aj na plemeno, úžitkový typ a spôsob, akým hydinu chováme. Hydina chovaná vo vonkajších výbehoch alebo pasienkovým spôsobom má odlišné nároky na zloženie kŕmnej dávky ako hydina chovaná v halách na podstielke alebo v klietkach. Vonku si hydina sama obohacuje kŕmnu dávku o hmyz, drobné živočíchy, semená burín a čerstvé zelené krmivo. Dostane sa skôr aj k humínovým látkam obsiahnutým v pôde, ktoré podporujú trávenie a detoxikáciu. V halách, kde je hydina kŕmená koncentrovanými krmivami sú nároky na vyváženú výživu o to vyššie. Čo sa týka zastúpenia jednotlivých živín v kŕmnej dávke, sledujú sa dusíkaté látky (bielkoviny), tuk, cukor, škrob a esenciálne aminokyseliny. Pomer živín je rovnako dôležitý ako ich obsah v krmive. Bielkoviny 20 %, tuk 5%, ľahko stráviteľné cukry 5 % a škrob 35 – 40 %. Ak chovateľ pozná výživnú hodnotu jednotlivých krmovín, nie je pre neho problém zostaviť zodpovedajúcu kŕmnu dávku. Dôležité je podotknúť, že nie každá krmovina spĺňa tabuľkové normy pre obsah živín. Chovateľ by sa mal u predajcu a pestovateľa informovať, aká je skutočná výživná hodnota krmiva a mal by ho aj ho sám senzoricky zhodnotiť. Na kvalitu krmovín vplýva veľké množstvo faktorov, najmä počasie, doba zberu, kvalita osiva, škodcovia a skladovanie. Chovateľ, ktorý kŕmi hydinu kompletnými kŕmnymi zmesami, by si mal vybrať vždy tú, ktorá je vhodná pre danú vekovú kategóriu, plemenný či úžitkový typ. Výrobcovia zmesí bilancujú výživnú hodnotu jednotlivých zmesí tak, aby čo najlepšie zodpovedala potrebám živín danej kategórie zvierat, pričom zdroje jednotlivých živín by mali byť pestré. Takéto kŕmne zmesi sú potrebné v halových intenzívnych chovoch hydiny. V polointenzívnych a extenzívnych chovoch hydiny kŕmne zmesi sú len doplnkom k prirodzenému krmivu, ktoré pozostáva z celých alebo hrubo šrotovaných zrnín, okopanín, zeleného krmiva, odpadov z kuchyne a pastvy. V chovoch, kde má hydina voľný výbeh a obohacuje si svoju kŕmnu dávku, sa nemajú používať kŕmne zmesi s obsahom antikokcidika, nakoľko ich účinná dávka, ktorú by mali zvieratá prijať, sa dodatkovým krmivom rozriedi, antikokcidikum sa stáva málo účinným a vzniká rezistencia kokcídií na podávané antikokcidikum. V takom prípade toto liečivo len zbytočne toxicky zaťažuje organizmus a potláča množenie prospešnej mikroflóry v tráviacom systéme zvierat. U kura domáceho je osvedčenou náhradou antikokcidík vakcína LIVACOXR T, ktorej správna jednorazová aplikácia zabezpečuje celoživotnú odolnosť proti kokcidióze.

Tráviaca sústava hydiny je prispôsobená na trávenie zrnín. Bez problémov však trávi aj zelené krmivo, okopaniny a zvyšky z domácnosti. Medzi tráviacimi sústavami jednotlivých plemien a druhov hrabavej hydiny sú rozdiely v dĺžke a využití predkladaných krmív. Najlepšiu konverziu krmiva má kura domáca a najhoršiu perlička, ktorej tráviaca sústava je viac prispôsobená na trávenie drobných semien burín a hmyzu. Vzhľadom na to sú perličky vhodné do extenzívnych chovov, kde majú šancu dopĺňať kŕmnu dávku o živočíšnu bielkovinu a súčasne čistia hospodársky dvor od hmyzu a škodcov. V drobných a záujmových chovoch sa kŕmne dávky zostavujú z jadrových a objemových krmív v kombinácii s minerálnymi a vitamínovými doplnkami. Základ kŕmnej dávky tvoria zrniny. Najvhodnejšie sú pšenica, kukurica, jačmeň, ovos, varená raž, proso, ľanové a slnečnicové semeno. Zrniny sa hydine predkladajú vo forme jemných a hrubých šrotov v závislosti od veku hydiny alebo celé. Na zvýšenie percenta vlákniny sa zvyknú primiešavať pšeničné a jačmenné otruby. Vláknina čistí tráviacu sústavu, ale v kŕmnej dávke by mala byť zastúpená maximálne v množstve 3 - 6 %. Jednotlivé komponenty rastlinného pôvodu môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín na energetické a bielkovinové. Komponenty musia byť skombinované tak, aby pokrývali dennú potrebu živín a aby súčasne nebol prebytok jednej kategórie krmív, čo by viedlo k metabolickým poruchám v dôsledku nevybilancovanej kŕmnej dávky. Medzi energetické krmivá patrí kukurica, pšenica, ryža, jačmeň a melasa. Bielkovinové krmivá sú sójové šroty a bôby, hrach, lupina, ľan a slnečnica. Krmivá živočíšneho pôvodu sú tiež výborným zdrojom bielkovín a aminokyselín, nevyhnutných pre stavbu organizmu . Vhodné sú varené vnútornosti a krv zvierat, rybia múčka a rybie zvyšky, mleté kosti, mliekarenské výrobky a zvyšky, živočíšny tuk, vajíčka a vaječné škrupiny. Živočíšne krmivá sú veľmi výživné a vysoko energetické, preto by mali byť brané ako vedľajšie krmoviny doplňujúce základnú kŕmnu dávku tvorenú zrninami. Pri prekŕmení hydiny živočíšnymi krmivami dochádza k metabolickým poruchám a k zlyhaniu činnosti obličiek a pečene. Prídavok živočíšnych bielkovín je však nevyhnutný pre dobrý odchov mláďat moriek, prepelíc a perličiek! Na obohatenie kŕmnej dávky sa pridáva zelené krmivo (trávy, lucerna, ďatelina, žihľava) a zelenina (mrkva, kel, kapusta, repa, zemiaky), ktoré obsahujú veľké množstvo vitamínov a škrobu v prirodzenej a ľahko využiteľnej forme. Mladým a rastúcim zvieratám treba do kŕmnych dávok pridať minerálne a vitamínové premixy. Ide najmä o hydinu chovanú v uzavretých priestoroch bez prístupu do vonkajšieho výbehu. Môže to byť naklíčené obilie, droždie, drvené kosti, vaječné škrupiny. Z priemyselne vyrábaných doplnkov je vhodný Plastin a Vitaplastin forte. Dôležitý je pomer fosforu a vápnika v predkladanom krmive a zároveň ich využiteľnosť v tráviacom systéme zvierat, ktorá závisí od mnohých faktorov (zloženia kŕmnej dávky). Jedným z nich je aj dostatok symbiotickej mikroflóry (laktobacilov), ktorá svojou enzymatickou činnosťou pomáha tráveniu. Pomer vápnika a fosforu by sa mal pohybovať v rozmedzí 2 : 1, pričom u mláďat 1,5 : 1 a u nosníc 2,5 – 4,5 : 1.

Hydinu možno kŕmiť celým zrnom, kompletnými zmesami a obilnými šrotmi samostatne alebo v kombinácii s objemovými krmivami. Okopaniny a zelenina pôsobia ako zvlhčujúca prísada, čo robí krmivo pre zvieratá atraktívnejším. Pri skrmovaní okopanín treba dávať pozor na vysoký obsah škrobu (hlavne zemiaky). Takisto pri skrmovaní zrnín a šrotov musíte dbať na vyrovnanie výživnej hodnoty krmiva. Kukurica je vysoko energetická, neodporúča sa podávať ju výkrmovej hydine samotnú, pretože tieto zvieratá sú veľmi žravé a ľahko stučnejú. Výnimkou je cielený dokrm kačíc a husí. Ak chováte výstavnú hydinu s prevažne bielymi pierkami, vyvarujte sa skrmovaniu mrkvy v období preperovania. Betakarotény v nej obsiahnuté farbia novovytvorené perie do žlta. V inom období je mrkva výborným zdrojom vitamínov. Sója je bielkovinové krmivo, ktoré je pri nedostatku cukrov v krmive ťažko stráviteľné a môže spôsobiť metabolické poruchy. Ovos obsahuje veľké množstvo vitamínu E a odporúča sa ho podávať najmä v období pred znáškou. U kohútov podporuje chuť k páreniu a u sliepok zvyšuje intenzitu znášky. Výbornými krmovinami sú pšenica a triticale (hybrid pšenice a raže), ktoré je vhodné kŕmiť ako celé zrno, najmä pri večernom kŕmení. V zimnom období, kedy sú noci dlhé a studené, môžeme hydine podávať aj samotnú kukuricu, aby sa vyrovnali straty energie na tvorbu tepla. Celkovo v zimnom období môže kŕmna dávka obsahovať viac energeticky bohatých komponentov, predovšetkým pri extenzívnom a výbehovom spôsobe chovu, kde nedochádza k umelej kontrole klímy ako pri chove v halách.

Príklad zloženia kukurično – sójovej kŕmnej zmesi, ktorá najlepšie vyhovuje vysokým nárokom hydiny na množstvo a kvalitu živín:

Pri skrmovaní okopaním a zelených krmív je dobré pridať jemne mletú soľ v množstve do jedného percenta. Ak kŕmite aj kompletnými kŕmnymi zmesami, nie je potrebné pridávať soľ, pretože je už v nich obsiahnutá. Ak sa skrmujú zvyšky z kuchyne, ktoré môžu obsahovať viac soli, je potrebné, aby hydina mala dostatok pitnej vody a dostávala aj iné krmivo. Hydina pre zdravý rast a vývoj nevyhnutne potrebuje esenciálne aminokyseliny (lyzín, metionín, tryptofán, izoleucín a valín) obsiahnuté v tuku, oleji a loji, ktoré sú navyše zdrojom zinku a železa. Potreba esenciálnych aminokyselín závisí od plemena, pohlavia, koncentrácie živín v kŕmnej dávke. Na zvýšenie konverzie krmiva a lepšie vstrebávanie vitamínov a minerálnych látok odporúčam používať prípravky s obsahom humínových kyselín (HUMAC NATUR), čo prospieva nielen tráviacej sústave ale aj celému organizmu.

Pri odchove mláďat hydiny v malom počte (10 – 50 kusov) sa odporúča podávať pestré krmivo pripravené doma z čerstvých surovín: na tvrdo uvarené nasekané vajíčko, jačmenné krúpy, ovsené vločky, obilné klíčky približne 1%, posekané čerstvé listy šalátu alebo púpavy, skorocelu, žihľavy, nastrúhanú mrkvu, tvaroh, rozdrvené vaječné škrupiny, pri prepeliciach a perličkách viac živočíšnych bielkovín, postupne pridávať šrotovanú kukuricu podľa cielenej úžitkovosti, celé zrno – jačmeň, pšenicu, zvyšky z kuchyne. Na podporu odolnosti a zdravia sa odporúča do krmiva primiešavať probiotický prípravok (PROPOUL). Mláďatá majú mať vhodnú teplotu, ktorá z 35 - 30 °C v prvom týždni veku postupne klesá do veku 3 týždňov na izbovú teplotu a primerané vetranie bez prievanu.Vhodné je aj slnenie.

Nemenej podstatnou zložkou kŕmenia je pitná voda a grit. Voda musí byť zdravotne bezchybná a vždy čerstvá. Hydina by mala mať prístup k vode po celý deň. Spotreba vody sa pohybuje okolo 0,5 l na kus a deň. Predovšetkým v období znášky je dostatočné množstvo vody veľmi dôležité. Stačí, aby nosnica nemala v tomto období prístup k vode len jeden deň a znášku to môže zastaviť až na päť dní! Zdroje pitnej vody pre hydinu by mali byť kryté a dobre zásobované čerstvou vodou aspoň raz za 24 hodín. V letnom období aj 3 krát denne. Napájačky je potrebné pravidelne čistiť a podľa potreby dezinfikovať. Ak v chove nie sú vážne zdravotné problémy stačí na dezinfekciu použiť octovú vodu. Dezinfekcia chemickými prípravkami sa má robiť len občas, hlavne pri výskyte infekčných chorôb v chove, pred a po karanténe zvierat. Problémy môžu nastať predovšetkým pri vonkajších napájačkách so stojatou vodou. V takom prípade sa vodný zdroj stáva zdrojom nákazy, najmä ak k napájadlu majú prístup aj voľne žijúce vtáky. Vo väčších chovoch sa odporúča používať kvapkové a miskové napájačky, ktoré sú vhodné predovšetkým z hľadiska hygieny a ekonomického hospodárenia s vodou. Pri použití kvapkových napájačiek nevzniká odpadová voda a riziko vonkajšieho znečistenia je takmer nulové.

Zoohygiena

Hydina vo všeobecnosti nie je veľmi náročná na životný priestor. Chovateľské zariadenia by mali byť upravené v závislosti od chovaného druhu. V malochovoch sú dôležité suché nerozbahnené výbehy, kde je dostatok miesta pre všetky zvieratá. Pre vodnú hydinu, zvlášť pre kačice, je potrebná vodná nádrž, resp. tečúca voda, kde si zvieratá dopĺňajú potravu o vodné živočíchy a rastliny.

Párenie vodnej hydiny ľahšie prebieha vo vode, preto dostatok a dobrá kvalita vodnej plochy je dôležitá pre dobré reprodukčné ukazovatele vodnej hydiny. V chove husí sú vhodné trávnaté pastviny, kde je možné husi pásť.

Znáškové hniezda by mali byť v dostatočnom množstve umiestnené na krytom a pokojnom mieste, ale tak, aby boli hydine ľahko dostupné. Hrabavá hydina potrebuje hlavne v noci miesto na hradovanie (odpočinok na vyvýšenom mieste), preto je potrebné rozmiestniť v kuríne bidlá v dostatočnom množstve.

Dôležité sú popoliská – suché miesta s pieskom, do ktorého možno primiešať popol alebo prípravok EKOSIP, kde sa hydina zbavuje vonkajších parazitov. Pravidelné mechanické čistenie, vetranie, podľa potreby aj dezinfekcia a dezinsekcia chovného zariadenia patria k základným zoohygienickým zásadám. Chemickú dezinfekciu robiť po dôkladnom mechanickom očistení raz ročne, po vyskladnení zvierat, v priestore karantény a pod.

V chovateľskom zariadení je potrebný dostatok denného svetla (prípadne umelé osvetlenie), dobré vetranie, dostatok miesta pri napájačkách a kŕmidlách. V každom chove by malo byť miesto na karanténu oddelené od ostatných zvierat, kde možno ustajniť prikúpenú hydinu alebo zvieratá vrátené z výstav minimálne na 4 týždne. Na väčšom výbehu bez stromov by mali byť rozmiestnené nízke prístrešky, ktoré slúžia na ukrytie sa hydiny pred dravými vtákmi.

Autori: MVDr. Darina Pospišilová, PhD. pospisilova@vetservis.sk +421908705186 Ing. Ľudmila Pospišilová ludmila.pospisilova@vetservis.sk +421917211737 MVDr. Peter Supuka supuka.peter@gmail.com+421915986733

VETSERVIS, s.r.o.,

Kalvária 3, 949 01 Nitra,

www.vetservis.sk, 073 / 6559131,

Použitá literatúra: na vyžiadanie u autorov Práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy číslo VMSP-P-0024-09“: Systém chovu hospodárskych zvierat s využitím probiotík a rastlinných látok so zameraním na produkciu funkčných potravín živočíšneho pôvodu VETSERVIS, s.r.o., CVŽV Nitra