Respiratórny syndróm ošípaných

MVDr. Peter Synak, súkromný veterinárny lekár, Štúrovo
Aktinobacilová pleuropneumónia ošípaných

Aktinobacilová pleuropneumónia ošípaných je infekčné ochorenie respiračného systému vyvolané zárodkom Actinobacillus pleuropneumoniae (predtým Haemophilus pleuropneumoniae). Je to malá gramnegatívna tyčinka s typickou morfológiou a beta-hemolytickými vlastnosťami. A. pleuropneumoniae je patogén viazaný na respiračný systém, vysoko špecifický pre ošípané. Nachádza sa najmä v hemoragicko-nekrotických zmenách na pľúcach, v krvi, v tonzilách, pri perakútnych a akútnych infekciách aj v nosovom sekréte.

Citlivé sú všetky kategórie prasiat. V akútnej fáze je morbidita veľmi vysoká. Pri vypuknutí ochorenia dochádza k vážnym ekonomickým stratám mortalitou, zníženou produkciou a zvýšenými nákladmi na liečbu. Ochorenie sa šíri najmä vzduchom, priamym kontaktom vnímavých zvierat s chorými, medzi jednotlivými chovmi sa APP rozširuje najpravdepodobnejšie prísunom asymptomatického nositeľa z infikovaného chovu. Riziko prenosu zvyšuje miešanie zvierat, náhle zmeny vonkajšej teploty, vysoká vlhkosť, nedostatočná ventilácia a prekročenie maximálnej ustajňovacej kapacity chovných zariadení.

Klinické píznaky :

APP môže prebiehať v perakútnej, akútnej alebo chronickej forme. Perakútna forma sa prejavuje náhlou horúčkou až do 41,5 °C, apatiou a apoplexiou. Dýchacie ťažkosti nemusia byť rozoznateľné, dochádza k zlyhaniu krvného obehu. Na rypáku, ušiach, podbruší a končatinách zisťujeme cyanózu kože. Pri výskyte APP sú charakteristickými príznakmi :

• poloha sediaceho psa
• krvavo-spenený výtok z nosa, ktorý nastáva v terminálnom štádiu ochorenia

Respiračné príznaky :

sa vyskytujú najmä pri akútnej forme APP :

• akútne dyspnoe
• vlhký kašeľ
• dýchanie s otvorenými ústami

APP môže prejsť aj do chronickej formy, ktorá sa prejavuje nešpecifickými príznakmi, zníženými hmotnostnými prírastkami, dlhodobým kašľom a zvýšenou náchylnosťou na sekundárne bakteriálne ochorenia, ktoré sú pri chronickom priebehu pravidlom a ktoré môžu často komplikovať a zastierať primárne ochorenie.

Patologicko-anatomický obraz :

• v hrudnej dutine krvou sfarbený exsudát
• pľúca môžu byť pokryté fibrínom
• ťažká pneumónia, postihnuté sú najmä apikálne a diafragmatické laloky
• tvrdé, tmavočervené až čierne hemoragické až nekrotické ložiská na pľúcach
• v trachey a bronchoch pri akútnom priebehu nachádzame spenený krvavý exsudát
• fibrinózna pleuritída, perikarditída
• lymfatické uzliny zväčšené, s krvácaninami

Priebeh nákazy v chove :

V chove, v ktorom vykonávam veterinárnu starostlivosť, je 350 prasníc s uzavretým obratom stáda a kontinuálnym systémom zástavu. Chov ošípaných sa realizuje na troch farmách, v úžitkovom chove je 300 prasníc, v rozmnožovacom 50 prasníc. Výkrm a predvýkrm je sústredený na 2 farmách, na jednej je turnusový, na druhej kontinuálny systém prísun zvierat. V chove sú niektoré nedostatky v zoohygiene (ťažko umývateľné a dezinfikovateľné materiály, nedodržiavanie teplôt prostredia, nedostatočná ventilácia, vysoké koncentrácie zvierat).


Zdravotné problémy sa začali prejavovať zníženou úžitkovosťou (priemerný životný prírastok poklesol na 590 g/ks/deň, konverzia krmiva stúpla na 3,8 kg/ks/deň) a zvýšenými úhynmi (úhyn prasiatok do 20 kg stúpol na 8%, úhyn v predvýkrme a vo výkrme až na 10,5%!). V odstave, predvýkrme a výkrme som zisťoval vzostup respiratórnych príznakov (vlhký aj suchý kašeľ, výrazné dyspnoe, abdominálne dýchanie) a náhle úhyny za príznakov zlyhania srdcovo-obehov&´ho systému. Náhle úhyny boli najmä po stresových situáciách (váženie, transport, náhla zmeny počasia a pod.). Injekčné ošetrenie chorých zvierat antibiotikami sa stali nutnosťou.

Pri pitve uhynutých zvierat som zisťoval patologicko-anatomický nález typický pre APP: hemoragicko-nekrotickú pneumóniu, fibrinóznu pleuritídu a perikarditídu, krvavý exsudát v hrudnej dutine. V niektorých prípadoch, keď ochorenie prechádzalo do chronicity, sa na pľúcach prejavovalo viac pôsobenie sekundárnych patogénov (napr. Pasteurella spp.) a nachádzal som hnisavú miliárnu pneumóniu, na niektorých miestach vznik abscesov.

Odber vzoriek na laboratórne vyšetrenie som realizoval z náhle uhynutých kusov v dobrom výživnom stave s klasickým patologicko-anatomickým nálezom. Odoberal som celé pľúca a výterové vzorky z orgánov. Keďže kultivácia A. pleuropneumoniae je dosť komplikovaná, na jeho zistenie sa vyžadovalo viacero odberov. Laboratórnym vyšetrením sa po kultivácii orgánových a výterových vzoriek dokázal Actinobacillus pleuropneumoniae a Pasteurella multocida.

V spolupráci s Poradenskou službou Bioveta SK sme pristúpili k zhodnoteniu zdravotného stavu ošípaných pri porážke. Prehliadkou ošípaných na bitúnku sa zistili tieto skutočnosti :
Zo 119 posúdených zvierat bolo chronickou pleuropneumóniou a chronickou pleuritídou postihnutých 87 ks, mykoplazmovou chronickou pneumóniou 40 ks. Tento nález dokazuje výskyt aktinobacilovej pleuropneumónie, mykoplazmovej pneumónie a sekundárnej bakteriálnej pneumónie (Pasteurella spp.) v chove.

Na základe výsledkov sme v spolupráci s Poradenskou službou Bioveta SK pristúpili k ozdraveniu chovu od APP (ktorá bola v chove primárnym a najakútnejším problémom) vakcináciou v kombinácii s medikáciou a zlepšením zoohygieny :
Vzhľadom na zníženú životaschopnosť ciciakov a vysoký infekčný tlak prostredia sme ako antianemický prípravok okrem prípravku Ferribion inj. vo veku 2 dni v dávke 2 ml použili aj Gafervit mite inj., ktorý okrem trojmocného železa obsahuje aj vitamíny, roboračné látky a sérum zdravých ošípaných. Podávali sme ho vo veku 10 dní v dávke 5 ml.
Špecifický boj s APP sme zahájili vakcínou Polypleurosin inj., ktorou sme vakcinovali prasnice 5 a 2 týždne pred pôrodom. Potomstvo sme vakcinovali pri odstave vo veku 6 týždňov s revakcináciou o 3 týždne. Vzhľadom k výskytu mliečnych škvŕn na pečeni sme v rámci antiparazitárneho programu začali prasnice odčervovať 2 týždne pred pôrodom prípravkom Dectomax inj. a odstavčatá vo veku 9 týždňov perorálne prípravkom s obsahom fenbendazolu. Akútne choré ošípané sme liečili individuálnym injekčným podaním antibiotík podľa zistenej citlivosti.

Už po troch mesiacoch sme mohli skonštatovať zlepšenie zdravotného stavu, čo sa ukázalo najmä znížením mortality, zmenšením počtu akútne a perakútne chorých zvierat, znížením výdavkov na lieky, ale aj na úžitkovosti a zvýšených denných hmotnostných prírastkoch našich ošípaných. Prírastky sa zvýšili z 591 g na 676 g/ks/deň, konverzia krmiva klesla z 3,8 kg na 3,08 kg, úhyn vo výkrme klesol zo 4,3% na 2,1%, v predvýkrme zo 6,2% na 2%. Zaujímavým údajom je aj pokles chorobnosti prasníc zo 170 ks ošetrených zvierat ročne na 24 ks ročne. Treba zdôrazniť, že po dvoch rokoch vakcinácie je stále rozdiel v zdravotnom stave vo výkrmniach s kontinuálnym a turnusovým systémom zástavu. Prírastky sú rovnaké, no chorobnosť a úhyn je vo výkrmni s kontinuálnou prevádzkou o 30% vyšší.

Finančný efekt nového zdravotného programu priniesol z každej vynaloženej koruny 2,20 Sk, tj. čistý zisk pre chovateľa 1,20 Sk.

Keďže sa vo vakcinácii všeobecne odporúča pokračovať, až kým z farmy neodíde posledné zviera, ktoré na nej bolo ešte v čase nákazy (podľa intenzity brakácie min. 2 roky), vo vakcinácii vakcínou Polypleurosin inj. stále pokračujeme (v súčasnosti už len revakcinujeme), pravidelne vykonávame bitúnkovými skúškami monitoring zdravotného stavu ošípaných, pokračujeme v zlepšovaní zoohygieny a vo vakcinačnom a medikačnom programe, ktorý navrhla Poradenská služba Biovety SK, s. s r. o.