Enterotoxémia jahniat – nové možnosti prevencie

Enterotoxémia jahniat je jedno z ekonomicky najvýznamnejších ochorení v chove oviec. Pôvodca choroby je saprofytická baktéria Clostridium perfringens typu C a typu D. Klostrídie sa bežne vyskytujú aj v hrubom čreve zvierat aj u človeka. Za určitých podmienok sa môžu v čreve premnožiť, postúpiť do kraniálnych častí čreva a niektoré kmene môžu produkovať toxíny. Množenie klostrídií v črevách je zvyčajne sprevádzané tvorbou plynov.

Podmienkami, ktoré pôsobia predispozične pre vznik enterotoxémie jahniat, je skoré prikrmovanie jadrovým krmivom, alebo prekrmovanie jadrom, náhle zmeny v kŕmení a v zložení kŕmnej dávky, v prípade mliečnych jahniat aj skonzumovanie veľkého množstva mlieka. Mladé zvieratá na mliečnej výžive nemajú ešte dostatočne vyvinutú tvorbu enzýmov potrebných na dokonalé strávenie jadrového krmiva. Predispozične na vznik enterotoxémie pôsobia hlavne nedostatočne strávené bielkoviny, ktoré sa v čreve rozkladajú, zvýši sa pH črevného obsahu. To podporuje množenie klostrídií, ich posun do kraniálnejších častí čreva a tvorbu toxínov.

Klinicky enterotoxémia často prebieha perakútne a prejaví sa len náhlym úhynom jahniat bez predchádzajúcich klinických príznakov. Ak je ochorenie pomalšie, u postihnutých zvierat zisťujeme výrazné príznaky abdominálnych bolestí, kŕče, svalovú triašku, škrípanie zubami, depresiu.

Na základe klinických príznakov sa dá vysloviť len suspektná diagnóza. Na jej potvrdenie je potrebné vyšetrenie post mortem a laboratórne vyšetrenie čreva. Patologicko-anatomicky je pre enterotoxémiu typu C charakteristické dyskolorované hemoragické tenké črevo. Takto isto môže, ale nemusí tenké črevo vyzerať aj pri enterotoxémii typu D, kedy častejšie vidíme malé hemoragické ložiská v tenkom čreve. V osrdcovníku a v pľúcach môžeme nájsť tekutinu. Postihnutá býva pečeň a obličky.

Liečba chorých zvierat je väčšinou neúspešná a pre perakútny priebeh často aj nemožná. Použiť sa dajú komerčne vyrábané antitoxíny, antibiotiká penicilínového radu a podporná terapia, napr. prívod tekutín, vitamínov, prípadne kortikoidov. Enterotoxémia jahniat je tiež ochorenie, pri ktorom platí, že je lepšie mu predchádzať ako ho liečiť.

Prevencia: Možná je vakcinácia gravidných matiek, jahňatá sa imunizujú príjmom kolostra. Veľmi dôležitý pri predchádzaní tohto ochorenia je aj menežment kŕmenia. Najdôležitejšie je vystríhať sa náhlym zmenám v kŕmnej dávke, postupný návyk jahniat na jadrové krmivo, kŕmiť v pravidelných intervaloch a krmivom s vhodným zložením.

Aj dnes sa ešte stále stretneme s názorom, že vhodnou prevenciou proti enterotoxémii je perorálne podávanie antibiotík, ktoré majú zničiť patogénne klostrídie v črevách. Pri takomto spôsobe ošetrenia zvierat však zároveň dochádza k likvidácii potrebnej prirodzenej črevnej mikroflóry, najmä laktobacilov, a tým k ďalšiemu narušeniu trávenia a výskytu ďalších aj neskorších zdravotných problémov. Použitie antibiotík na prevenciu klostrídiových infekcií u zvierat je neefektívne aj preto, že sú to baktérie žijúce v povrchových vrstvách pôdy a vo vode. Preventívnym podávaním antibiotík sa len podporuje vznik rezistencie baktérií na antibiotiká, čo následne znemožňuje liečbu tejto choroby.

Na základe uvedených poznatkov sme vypracovali nový spôsob prevencie enterotoxémie jahniat, ktorý rešpektuje fyziologické pochody a potreby zvierat, je založený na princípe, že klostrídie sa nepremnožia v podmienkach pre ne nepriaznivých.: V čase, keď sa jahňatá začínajú prikrmovať jadrovým krmivom treba zabrániť nežiaducemu hnilobnému rozkladu bielkovín v črevách a následnému zvýšeniu pH v črevnom obsahu. Preto jahňatám odporúčame podávať priamo perorálne alebo postrekom na krmivo prípravok s obsahom pepsínu a na udržanie optimálneho pH v žalúdku aj v črevách zároveň podávať okyselovadlo pripravené na báze fosfátovo-citrátového pufru. Týmto podporíme natrávenie bielkovín v žalúdku a následne aj ich lepšie trávenie v črevách. Použitím pufrovaného okyselovadla nenarušíme fyziologickú rovnováhu jahniat, ako sa to často stáva pri používaní organických kyselín, kedy sa môže vyvinúť aj acidóza.

Na udržanie optimálneho pH v čreve sa osvedčili probiotické prípravky s obsahom laktobacilov (Lactobacillus casei), ktoré sa usadia a rozmnožujú v čreve a zároveň pri tom aktívne vytvárajú kyselinu mliečnu. Laktobacily sú zároveň oportunistickou mikrofluórou proti klostrídiám. U zdravého jahňaťa má celé tenké črevo, počnúc duodenom, obsahovať vyššie koncentrácie laktobacilov v porovnaní s inými baktériami črevnej mikroflóry ako sú enterokoky, E. coli a pod. Prítomnosť laktobacilov a ich metabolická činnosť znemožňuje premnoženiu sa klostrídií, ich presunu do kraniálnych častí čreva a tvorbu toxínov. Používaním probiotík sa postupne docieli zníženie infekčného tlaku patogénnych aj podmienečne patogénnych mikroorganizmov v chove, čo následne prispieva k zlepšeniu zdravia aj úžitkovosti zvierat.

MVDr. Anna Hanzlová
MVDr. Darina Pospišilová, PhD.