Ektoparazitárne ochorenia vtákov

Vonkajšie parazity (ektoparazity) domácich vtákov  patria medzi častých a nechcených ,,hostí,, kurínov, holubníkov a voliér. Ektoparazitárne choroby vtákov sú spôsobené viacerými druhmi článkonožcov, ktoré parazitujú na povrchu tela, na koži,  pod kožou a v perí vtákov. Svojou prítomnosťou vtákov rušia a čo je horšie, spôsobujú im zdravotné problémy, ktoré majú vplyv na produkciu, reprodukciu, ale tiež estetickú a chovateľskú hodnotu zvierat.

Z taxonomického hľadiska sa delia ektoparazity vtákov na roztoče a cudzopasný hmyz.

Medzi roztoče sa radia:

  • Dermanyssus gallinae (hydina) a Dermanyssus columbarium (holuby)
  • Argas reflexus
  • Cnemidocoptes mutans a Cnemidocoptes laevis
  • Falculifer rostrans, Sarcopterinus nidulans  a Syringophilus bipectinatus

 

Do skupiny cudzopasného hmyzu patria:

  • Columbicola columbae
  • Cimex columbarium
  • Ceratophyllus columbae a Ornithomyia avicularia

 

Klieštikovitosť

V ostatných rokoch  sa v malochovoch hydiny stretávame čoraz častejšie  s klieštikom kurím Dermanyssus gallinae. Tento parazit robí obvykle vážne problémy vo veľkochovoch sliepok, odkiaľ si ho chovatelia donesú s hydinou alebo chovateľskými pomôckami do svojich chovov. Klieštiky sa vo vhodnom prostredí rýchlo šíria, napomáhajú im v tom voľne žijúce vtáky (hrdličky, vrabce), ale tiež hlodavce. V pomerne krátkom čase dochádza k premoreniu chovov hydiny v širokom okolí.

Klieštik sa primárne živí krvou vtákov, ale tiež niektorých cicavcov vrátane človeka. Na reprodukciu potrebuje klieštik kurí vtáčieho hostiteľa.

Identifikácia klieštikov chovateľmi je pomerne ťažká lebo klieštiky cicajú krv hydine v noci a cez deď sú schované v škárach kurínov, kde sa rozmnožujú.

Pri veľkej premorenosti spôsobujú postihnutej hydine anémiu, tá je následne oslabená, letargická a náchylnejšia na infekčné choroby.  Pri silnom napadnutí môže hydine vysať takmer všetku krv a spôsobiť úhyn. Klieštik môže prenášať infekčné choroby. Boj s klieštikom je ťažký, nakoľko na hydine parazituje len v noci, dlho je v utajení, skrýva sa hlboko v škárach, kde neprejdú insekticídne prostriedky a je už značne rezistentný voči chemickým insekticídnym látkam.  Ak chovateľ zistí na hydine príznaky anémie (bledé sliznice, beháky, hrebienok), mal by pri diferenciálnej diagnostike myslieť aj na prítomnosť klieštika kurieho.

Pri veľmi silnom zamorení chovu sa dá prítomnosť klieštikov zistiť tak, že chovateľ prejde rukou (prstom) pod bydlami, v tmavých miestach kurína, rozpučí schovávajúcich sa parazitov, čo sa prejaví červenou farbou (nacicaná krv) na ruke. Prítomnosť parazita sa takto nemusí vždy prejaviť.

 

Rýchle opatrenia:

  • dôsledné mechanické vyčistenie kurínov, bydiel, hniezd,
  • všetky škáry v podlahe, stenách, strope vyplniť a celý kurín vybieliť haseným vápnom,
  • na suchý povrch kurína nafúkať prípravok EKOSIP, ktorý pôsobí mechanicky - kontaktne, keď parazit v noci vylieza z úkrytu prášok EKOSIP mu upchá póry, čo spôsobí jeho vysušenie a smrť,
  • hydine umožniť popolenie v zmesi piesku, popola a EKOSIP,
  • anemickým zvieratám podávať AMINOVIT, zelené krmivo, strúhanú mrkvu a cviklu.

Opatrenia v chovateľskom zariadení:

  • urobiť deratizáciu
  • zamedziť prístup voľne žijúcich vtákov do kurína (hrdličky, holuby a vrabce)

 

Svrab spôsobujú roztoče z čeľade Acaridae. Postihnuté časti silne svrbia. Niektoré druhy postihujú operenú kožu, kde spôsobujú zápalové zmeny v hlbšej vrstve, hlavne  pri koreni brka. U postihnutých jedincov sa dá pozorovať zvýšená tvorba šupín, krúst, vypadávanie peria a ozobávanie.

Rod Cnemidocoptes spôsobuje svrab behákov, ktorý je známy pod názvom – vápenka. Pôvodca žije medzi a pod šupinami behákov. Živí sa epidermou, v podkoží vytvára chodbičky.  Slinami vylučuje dráždivý obsah, ktorý spôsobuje hyperkeratózu  a zhrubnutie kože. Vyskytuje sa hlavne u starších jedincov. Svrab sa šíri priamym kontaktom, ale tiež  predmetmi kontaminovanými pôvodcami svrabu.  Silne postihnuté jedince, ktoré nemajú pre chovateľa špeciálnu chovateľskú hodnotu sa odporúča utratiť. Zvieratá s menej rozsiahlym poškodením a vzácne jedince je potrebné ošetriť viackrát lokálne, zmäkčením krúst (prípravky na báze kyseliny salicylovej a glycerínu)  a následnou hĺbkovou dezinfekciou (jódové preparáty) + EKOSIP. O použití liekov rozhodne veterinárny lekár.

Švoly patria do skupiny tzv. perových roztočov. Živia sa kožnými šupinami, sekrétom kloakálnej žľazy a časticami pier. Premnožia sa hlavne v chovoch so zanedbanou zoohygienou a u jedincov v zlom výživnom stave, ktoré trpia karenciou živín, chronickými chorobami a pod.  Pri silnom premnožení hydinu znepokojujú, môžu sa preniesť aj na ošetrujúci personál.

Na hydine môžu parazitovať aj viaceré druhy kliešťov. Tieto parazity okrem oslabovania vtákov (anémia, dermatitídy...) môžu prenášať aj rôzne vírusové, bakteriálne a protozoárne choroby. Prevencia spočíva v asanácií  prostredia od kliešťov.

Komáre a iní lietajúci krv cicajúci hmyz môže prenášať niektoré choroby napr. diftériu.

Prevencia a liečba ektoparazitóz spočíva hlavne v zoohygienických opatreniach, udržiavaní čistého prostredia chovných priestorov, voliér a výbehov. Prikúpené zvieratá a zvieratá pri návrate z výstav je vhodné aspoň 3 týždne držať v karanténe. Pozorovať ich zdravotný stav, podporiť celkovú odolnosť prírodnými prípravkami (PROPOUL, SUPLEXAN REN, SILIVET, CARNIFARM...) a prípadne vyliečiť zistené zdravotné problémy. Pri zistení ektoparazitov v chove je potrebné dôkladne vyčistiť priestory, dezinfikovať - vystriekať použiť napr. BIO KILL. Zvieratám podávať po dobu 3 – 5 dní  vitamín B1 – tiamin a upraviť ich metabolizmus kvalitnou - im prirodzenou potravou a  probiotikami. Bio kill možno použiť priamo na perie len  u okrasných  zvierat!  V lete je dobré po vyčistení priestorov  nastlať čerstvé  orechové listy. Zriedený orechový extrakt (celé zelené orechy naložené v liehu) je možné použiť na vonkajšie aj vnútorné ošetrenie hydiny. Veľmi dobré je ak sa hydine umožní popolenie v plochej  nádobe so zmesou  piesku a popola, ktorá sa pravidelne vymieňa a čistí. V súčasnosti sa veľmi osvedčil pri boji s ektoparazitmi prípravok EKOSIP, ktorý má práškovú formu a je možné ho použiť do popoliska, na steny a zariadenie kurína aj priamo na postihnuté zvieratá. Ďalším zo spôsobov aplikácie je posypanie znáškových a rozmnožovacích hniezd.

EKOSIP je ekologický akaricídny prípravok na báze oxidu kremičitého, má vysokú schopnosť viazať vodu a olej, pôsobí na parazity fyzikálnym spôsobom. Po priľnutí ku kutikule  naruší jej voskovitý povrch a dôjde k vysušeniu parazita. Nemá negatívy vplyv na zdravie zvierat, kŕmne zmesi ani na ľudí, neovplyvňuje ani kvalitu živočíšnych produktov. V suchom prostredí zostáva dlho aktívny. Na prípravok nevzniká rezistencia. Nevyžadujú sa ochranné lehoty na produkty zvierat.

 

Text: MVDr. Peter Supuka, PhD., MVDr. Darina Pospíšilová, PhD.