Choroby kože králikov

Schéma delenia ochorení kože:

a) infekčné

1. parazitárne

2. bakteriálne

3. mykotické

4. vírusové

 

b) neinfekčné

1. vrodené

2. získané (fyzikálne a chemické príčiny)

3. kožné novotvary

4. alergie

Parazitárne ochorenia kože

Koža je najväčším orgánom tela a podľa druhu zvieraťa tvorí 12 – 14 % celkovej hmotnosti. Zároveň sa dá povedať, ţe je polyfunkčným orgánom. Koža tvorí bariéru medzi vnútorným a vonkajším prostredím, je jedným z mála orgánov, kde priamo možno pozorovať patologické zmeny, čo je veľkou výhodou. Veľmi jednoducho a ľahko sa dajú odoberať vzorky k ďalšiemu laboratórnemu vyšetreniu, od kožného zoškrabu až po kožnú biopsiu.

Koža a s ňou spojené lymfoidné tkanivo je jedným z najväčších imunitných orgánov tela. Imunitný systém kože chráni jedinca pred napadnutím patogénnymi mikroorganizmami a pred neoplastickým bujnením.

Na náraste kožných ochorení sa podieľa čoraz viac aj stav životného prostredia, ktoré môže mať buď priamy vplyv na kožu alebo častejšie oslabuje celkovú obranyschopnosť organizmu. Následkom oslabenia imunity zaznamenávame čoraz častejší výskyt infekčných bakteriálnych, vírusových a mykotických, parazitárnych - ektoparazitárnych ako aj alergických ochorení kože.

Ektoparazitárne ochorenia kože králikov Táto skupina kožných ochorení sa vyznačuje vysokou nákazlivosťou a dvoma základnými spôsobmi prenosu. Prvým je priamy kontakt postihnutého a zdravého jedinca. Druhý spôsob je nepriamy, či už chovateľskými alebo veterinárnymi pomôckami, podstielkou, zlou zoohygienou atd. U králikov sú z chovateľského, veterinárneho a v neposlednom rade ekonomického dôvodu najvýznamnejšími niekoľkí predstavitelia triedy Arachnida – pavúkovce. Z tejto veľmi širokej triedy sú to hlavne dve skupiny.

Prvou sú roztoče penetrujúce do kože, podkožia alebo vlasových folikulov – svrabovcovité Sarcoptidea a Notoedres. Druhou, nie menej dôležitou skupinou sú roztoče nepenetrujúce do kože a podkožia – ušný svrab králikov Psoroptes cunikuli a dravčíkovitosť - Cheyletiella parasitivorax.

Cheyletiella parasitivorax – dravčíkovitosť

Je v súčasnej dobe časté kožné ochorenie, ktoré má stále narastajúcu intenzitu. Pôvodcom tohto kožného ochorenia králikov je Cheyletiella parasitivorax. Ide o pomerne veľkého roztoča, samičky dosahujú dĺžku až 0,4 mm a pri dobrých podmienkach sú viditeľné voľným okom. Pre postihnutého králika je typický vznik rôzne veľkých bielych až bielo – sivých vločiek. Najčastejším miestom výskytu je medzilopatková oblasť. Pri generalizovanej forme sa šupiny môžu vyskytnúť aj na chvoste, stehnách či bruchu. Vo všeobecnosti platí, že primárnym miestom výskytu sú časti tela, kde si králik nedokáže dôkladne vykonať úpravu a očistu kože.

Pri chronickej forme ochorenia alebo u celkovo oslabených jedincov dochádza k rozsiahlym ložiskám. Nedostatočná starostlivosť umožňuje roztočom preniknúť do prostredia, kde samičky prežívajú až 14 dní. Predispozíciu k tomuto ochoreniu majú:

a) staršie jedince – spravidla samce

b) obézne jedince

c) králiky s pohybovými ťažkosťami

d) králiky s poruchou chrupu

Cheyletielóza sa vyskytuje aj u voľne žijúcej populácie králika divého a pri rôznych štúdiách sa pôvodca diagnostikoval až u 40% vyšetrených jedincov. Klinické príznaky sa však vyskytovali len u necelých 10 % králikov. Cheyletiella je považovaná za komenzálneho parazita a je radená medzi zoonózy (choroba prenosná zo zvieraťa na človeka). Pri vzájomnom kontakte dochádza k prechodnému napadnutiu ľudí asi v 20-40%. Cheyletiely sú schopné preniknúť i cez niekoľko vrstiev oblečenia. Na koži napadnutého človeka sa predovšetkým v oblasti predlaktia, trupu, stehien i chrbta objavujú fliačky s centrom žltej farby, sprevádzané úporným svrbením. Kožné reakcie ľudí sú rôzne od asymptomatického priebehu až po zmeny pripomínajúce svrab. Príznaky odznievajú behom niekoľkých dní až týždňov, pretože paraziti nedokončujú na človeku vývojový cyklus a spontánne vymiznú. Akaricídna terapia nie je nutná, odporúčajú sa len ukľudňujúce maste a púdre.

Najvhodnejšia metóda na diagnostiku je jednoduchá metóda s použitím priehľadnej lepiacej pásky. Srsť sa v mieste s množstvom lupín rozhrnie, priloží sa lepiaca páska a dôkladne sa pritlačí. Po odtrhnutí sa prilepí páska na podložné sklíčko a prehliada sa pod mikroskopom pri malom zväčšení. Pri krustóznych zmenách sa prevádza vyšetrenie kožného zoškrabu na základe mikroskopického stanovenia pôvodcu.

Na terapiu možno použiť prípravok EKOSIP, ktorý sa aplikuje posypom na králika. Prípravkom sa môže ošetriť aj prostredie. Prostredie po dôkladnom očistení možno vystriekať aj prípravkom Bio Kill. Pri pretrvávajúcich problémoch je potrebné obrátiť sa na veterinárneho lekára.

Prevencia spočíva v ochrane chovu pred zavlečením ochorenia. Nových jedincov umiestniť do karantény. Zlepšením zoohygieny, prehodnotení kŕmenia zvierat, podporou celkovej odolnosti a zlepšenia kondície zvierat.

Psoroptes cunikuli – ušný svrab králikov Psoroptes cuniculi je veľký (samice presahujú 0,5 mm) kožu nepenetrujúci roztoč. Tento parazit sa živý epidermálnymi úlomkami kože, ale tiež vytekajúcou lymfou, príležitostne aj krvou, resp. krvným sérom. Životný cyklus roztoča trvá 21 dní a celý cyklus prebieha na koži zvieraťa. Samice môžu prežiť mimo hostiteľa aj niekoľko týždňov. Ideálne podmienky pre prežitie sú teplota prostredia 5 – 30° C a 20 – 75% vlhkosť.

Miestom primárneho výskytu je báza a vnútorná plocha ušníc králikov. Ušnica je spočiatku iba začervenaná so svetlým výtokom. Následkom zhrubnutia kože dochádza k vytvoreniu až 2 cm hrubej vrstvy krúst. Tieto nálepy sú tvorené zápalovými bunkami, roztočmi, dentritom a vytekajúcim mokom. Pod chrastami je koža začervenaná, vlhká a bez srsti. Veľkým nebezpečenstvom je sekundárna bakteriálna infekcia, ktorá vyvoláva otitídu (zápal ucha). Často dochádza k prasknutiu bubienka a k vnútornej otitíde – zápal ucha.

Psoroptový svrab sa pri generalizovanej forme alebo u celkovo oslabených králikov môže okrem ušníc vyskytnúť aj na hlave, krku, v oblasti slabín, brucha či na končatinách. Zaujímavosťou je, že sa tento roztoč bežne nevyskytuje u voľne žijúcich králikov. Diagnostika je zhodná s Cheyletiella parasitivorax – dravčíkovitosťou.

Terapia je podobná predchádzajúcemu roztočovi. Postihnuté zviera je potrebné izolovať od ostatných jedincov. Lokálnu terapiu je vhodné doplniť podaním vitamínov B, hlavne vitamín B – tiamín. Pri pretrvávajúcich problémoch je potrebné obrátiť sa na veterinárneho lekára, ktorý podľa potreby aplikuje antiparazitárne a antimikrobiálne lieky a určí ochranné lehoty.

Prevencia spočíva v ochrane chovu pred zavlečením nákazy, karanténa. Pri zistení ochorenia v chove je nutné okrem samotnej liečby vykonať aj dôkladné vyčistenie a dezinfekciu chovateľského zariadenia. Na dezinfekciu prostredia je vhodný prípravok Bio Kill.

Sarcoptes scabei var. Cuniculi – kožný svrab králikov Príslušníci čeľade Sarcoptidae, kde patrí aj Sarcoptes scabei var. Cuniculi – zákožka svrabová, žijú vo vrchných vrstvách kože. Vďaka svojej schopnosti penetrovať môžu preniknúť aj do hlbších vrstiev kože králikov. Zaoblené telo má dĺžku okolo 0,4 mm. Roztoče prežívajú a sú infekčné mimo tela hostiteľa niekoľko dní.

Akútna forma ochorenia je charakteristická intenzívnym pruritom (svrbením), červenými vyrážkami a vznikom vyrážok. Chronická forma prebieha za príznakov tvorenia krúst (výtok telesných tekutín), zhrubnutia kože, hyperkeratózou, hyperpigmentáciou. Lézie môžu byť lokalizované alebo generalizované a môžu pokryť veľkú časť tela. Pre ochorenie je typické vypadávanie srsti (nos, krk, chrbát, hlava, chvost, končatiny), podkožný opuch, tvorenie chrást a seborea. V pokročilých štádiách dochádza k vychudnutiu až apatii. Na koži sa tvoria žlté až hnedé, šupinaté a svrbivé dermatitídy, lysé miesta, začervenanie a odreniny. Pri neliečenej forme dochádza k letargii, anorexii až smrti.

Inkubačná doba trvá 10 – 30 dní. Nymfy a larvy často putujú na povrch pokožky. Ochorenie je charakterizované vysokým prenosom v rámci druhu. Popísaný je aj prenos na človeka – zoonóza. Pôvodca je rozšírený v Európe, Sev. Amerike a v Afrike. Diagnostika, terapia a prevencia je zhodná s predchádzajúcim pôvodcom.

Notoedres cati var. Cuniculi – hlavový svrab králikov Notoedróza s tendenciou ku generalizácii sa pri králikoch vyskytuje spoločne so sarkoptovým svrabom. Pôvodcom je Notoedres cati var. Cuniculi, ide o jedného z najväčších svrabovcov. Po uplynutí inkubačnej doby sa zmeny objavujú v okolí ústnej štrbiny a očí (vznik typických ,,okuliarov,,). Pri mladých jedincoch sa prejavujú poruchy vo vývine, znižujú sa hmotnostné prírastky a ojedinelé slabšie jedince aj hynú. Patologickým príznakom sú karfiolovité bradavičnaté bujnenie objavujúce sa na nose, ušniciach a chvoste. V neskorších a generalizovaných štádiách ochorenia sa vypadávanie srsti a tvorba kožných nálepov rozširuje po celom tele. Typickým príznakom sú pyodermie (hnisavé zápaly kože).Ochorenie patrí medzi zoonózy. Diagnostika, terapia a prevencia je zhodná s predchádzajúcim pôvodcom.

Pri liečbe vonkajších parazitov u králikov sa osvedčilo použitie prípravku EKOSIP, ktorý nezanecháva rezíduá v mäse zvierat.

Vnímavosť na parazitárne choroby úzko súvisí so znížením celkovej odolnosti zvierat. U dobre živených zvierat s dobrou črevnou mikroflórou sa vonkajšie parazity dlhodobejšie neuplatnia.

Bakteriálne ochorenia kože králikov

U králikov zatiaľ neboli popísané ochorenia kože zo skupiny bakteriálnych, ktoré by primárne postihovali kožu. Na druhej strane, sa aj u králikov vyskytuje široká skupina ochorení, ktorých symptómy sa prejavujú aj na koži. A keďže koža je orgán najpozorovanejší tak si na ňom prejavy ochorenia všimneme najskôr. Do tejto skupiny radíme ochorenia ako pasteurelóza, syfilis, ulceratívna pododermatitída či ochorenia spôsobené stafylokokmi a fusobaktériami.

Pasteurelóza je ochorenie, ktoré postihuje primárne dýchaciu sústavu, ale jednou z foriem je aj kožná forma pasteurelózy. Táto forma je typická tvorbou kožných a podkožných abscesov (oddelených ložísk, ktoré sú rôznej veľkosti a sú vyplnené hnisom). Charakteristickým znakom pasteurelóznych abscesov je, že vytvárajú fistuly (hnis si nachádza cestu na povrch kože). Najčastejším miestom lokalizácie abscesov je okolie hlavy a krku. Terapia samotných abscesov nie je náročná a pozostáva z vytlačenia obsahu – hnisu, vydezinfikovanie miesta (Alfadine, PVP jod, Betadine) a aj vnútornej časti abscesu. Treba si však uvedomiť, že ak skutočne ide o absces pasterelózny, tak tej je iba sprievodným príznakom a je nutné liečiť skutočnú príčinu – pasteurelózu!

Syfilis králikov je ďalším z ochorení králikov, ktoré sa prejavujú aj na koži. Aj keď prvotne postihnutou sústavou je pohlavná, sprievodné príznaky sa objavujú aj na koži, v okolí pohlavných orgánov, ale tiež na hlave. Pôvodcom ochorenia je baktéria Treponema paraluis cuniculi, ktorá spôsobuje chorobu prenášanú pohlavným stykom – syfilis. Na koži sa toto ochorenie v prvom štádiu prejavuje sčervenaním kože, neskôr dochádza k opuchu, tvorbe malých vriedkov, chrást až mokvajúcich rán. Ochorenie je veľmi ľahko prenosné zo zvieraťa na zviera a to hlavne keď je nakazený samec, na ktorom nie je klinický prejav ochorenia tak dobre viditeľný. Terapiu – aplikáciu antibiotík určí veterinárny lekár. Aj v tomto prípade je, ale oveľa jednoduchšie a istejšie dodržať zásady prevencie a ochrany chovu pred zavlečením ochorenia do chovu.

Ulceratívna pododormatitída – otlaky králikov sú pomerne častým problémom v chove králikov. Predispozíciu k tvorbe otlakov majú hlavne králiky s rexovitou srsťou, ale tiež veľké a ťažké plemená králikov. Faktorov, ktoré vplývajú na vznik otlakov je viacero – plemenná predispozícia, podstielka, kvalita srsti, zdravotný stav jedinca. To všetko sú zootechnické a zoohygienické faktory, ale jednou z príčin sú aj bakteriálni pôvodcovia, ktorí boli kultivovaní z ranového sekrétu. Nedá sa celkom tvrdiť, že ide o primárnych pôvodcov, ale aj tak majú veľký vplyv na priebeh a formu ochorenia. Diagnostika otlakov je pomerne ľahká, králik je nepokojný a prešľapuje z nohy na nohu alebo ak je otlak iba na jednej tak sa ju snaží odľahčovať. Pri otočení králika sa dajú pozorovať na panvových končatinách krvavé miesta, ktoré sú na okrajoch šupinaté a veľmi bolestivé. Terapia je pomerne náročná a s neistím koncom. Postihnuté miesto sa môže ošetriť dezinfekčným prípravkom (PVP JÓD). Odporúča sa zmeniť podstielku na hrubú vrstvu slamy a podávať podporné látky na regeneráciu kože. Vhodné sú tiež probiotické kultúry a komplex vit. A,D a E – ADESOL, AMINOVIT. Zaraďovať králiky s otlakmi do chovu sa neodporúča lebo tieto králiky trpia, ale čo je hlavné je určitá predispozícia a dedičnosť pre toto ochorenie.

Stafylokoková infekcia je spôsobená baktériou Staphylococcus aureus, ktorá je prenosná vzduchom aj priamym kontaktom. Výskyt pôvodcu v prostredí je pomerne častý, no klinický prejav choroby sa už tak často nevyskytuje. Ochorenie sa prejavuje tvorbou podkožných abscesov, mastitídou (zápalom mliečnej žľazy) s kožnou formou a dermatitídou. Abscesy sú lokalizované na rôznych častiach tela, ale hlavne v oblasti slabín, hlavy, krku a mliečnej žľazy. Po narezaní z abscesov vyteká tekutina z prímesou hnisu, v pokročilejších štádiách sa táto tekutina mení na hnis pastovitej konzistencie. Najnebezpečnejšie je keď sa abscesy tvoria v dobre krvou zásobenej oblasti mliečnej žľazy a v oblasti hlavy. Diferenciálna diagnostika medzi abscesmi stafylokokového pôvodu a tými, ktoré sú vyvolané pasterelózou sa dá vykonať iba na základe bakteriologického vyšetrenia. Pri liečbe sa najlepšie osvedčila terapia antibiotikami, ktoré sa vyberú na základe citlivosti pôvodcu na dané antibiotikum. Zvýšená vnímavosť na stafylokokovú infekciu (aj iné infekcie) je podmienená aj celkovou zníženou odolnosťou zvierat spôsobenou nefyziologickým kŕmením, zlou zoohygienou, stresmi, častým podávaním antimikrobiálnych látok a liekov a pod.

Nekrobacilóza králikov je spôsobená baktériou Fusobacterium necrophorum. Toto ochorenie sa v našich zemepisných šírkach vyskytuje iba sporadicky. Hlavným prejavom sú nekrotické ložiská na koži pyskov, odkiaľ sa môže proces rozšíriť na sliznicu dutiny ústnej. Nekrotické procesy sa môžu objaviť aj na ďalších častiach tela a vnútorných orgánoch. Sprievodným príznakom je nechutenstvo, chudnutie až úhyn do 10-14 dní. Ako terapia sa používajú antibiotiká, ale veľmi vhodná je aplikácia probiotík (PROPOUL).

Aj keď bakteriálne ochorenia kože králikov nepatria do skupiny najnebezpečnejších chorôb aké sa u králikov vyskytujú, musí sa na ich prevenciu a liečbu klásť rovnaký dôraz ako pri ostatných ochoreniach. Koža plní nezastupiteľnú úlohu pri ochrane celého organizmu a ak je poškodená majú všetky patogény uľahčenú cestu pri napádaní jedinca. Rovnako ako pri všetkých chorobách a nie len u králikov platí, že prevencia je oveľa dôležitejšia a lacnejšia ako samotná liečba.

Mykotické ochorenia kože králikov

Trichofytóza je infekčné ochorenie kože charakterizované tvorbou vezikúl, ktoré praskajú, vytvárajú príškvarky, hrubnú, šíria sa, produkujú sekrét, ktorý zlepuje srsť, potom i lokálne vypadávanie. Pôvodcom ochorenia je dermatofyt (huba) z rodu Trichophyton. U králikov boli izolované T. mentagrophytes a T.rubrum. Vynikajú mimoriadnou odolnosťou vo vonkajšom prostredí i na miestach výskytu na koži.

Zdrojom infekcie sú predovšetkým klinicky choré zvieratá. Do chovu sa môžu dostať aj hlodavcami, ktoré ich prinesú mechanicky. Sú prenosné i na ľudí. Personál v prípade výskytu treba upozorniť na možnosť infekcie i jej zavlečenie domov do rodín. Predispozíciou pre vznik sú nevhodné hygienické podmienky chovu, karencie vo výžive. Ochorenie sa ťažko lieči a likviduje z chovu.

Symptómy sa začínajú prejavovať po uplynutí inkubačného obdobia, ktoré môže trvať i mesiac. Miesta postihnutia sú okrem kožušiny aj pazúriky. Viditeľne okrúhle lysé miesta na koži sú charakteristické tvorbou pupencov, ktoré mokvajú, šíria sa do okolia, vytekajúci sekrét vyschýna a rastie do hrúbky i do šírky. Okolie sa zlepuje, chĺpky vypadávajú, koža hrubne, zvrašťuje sa, vytvára riasy. Strhnutím chrasty miesta krvácajú , zvieratá trpia, postihnuté miesta svrbia a bolia. Zisťuje sa chudnutie. Králiky sú na vzhľad nepríjemné, chudé, prestávajú prijímať potravu a v dôsledku celkového vysilenia aj intoxikácie často hynú.

Diagnostika je založená na mikroskopickom potvrdení huby v chĺpkoch alebo na ich povrchu. Lokálna liečba je u králikov veľmi ťažko realizovateľná vzhľadom na to, že si budú lízať preparát. Sami si hryzú a lížu zmenené miesto. Postihnuté miesta možno potierať roztokom octu. Na podporu celkovej odolnosti je potrebné podávať čerstvé krmivo, mrkvu, probiotiká (PROPOUL), vitamíny (AMINOVIT). Terapiu liekmi určí veterinárny lekár. Postreky sú potrebné na dezinfekciu klietok a okolia. Vhodný je Lastanox alebo veľmi slabý Pesteril (do 1%) ale aj ocot zriedený vodou. Prevencia je založená na dôkladnej hygiene, funkčnej karanténe a fyziologickom kŕmení. Dostupná je aj vakcína Trichopelen, ktorou je možné chrániť rizikových jedincov. Pri vakcinácii je nutné mať na zreteli, že jedným z možných spôsobov prenosu je aj kontaminovanou ihlou, preto je potrebné pracovať veľmi opatrne, meniť ihlu za každým zvieraťom.

Iné mykotické ochorenia kože králikov

Do tejto skupiny môžeme zahrnúť mikrosporózu s tvorbou okrúhlych plesňových ložísk podobných dermatomykóze spôsobenej trichofytmi. Pôvodcom ochorenia u kožušinových zvierat je Microsporum canis. No na základe klinického vyšetrenia je takmer nemožné presne stanoviť či sa jedná o dermatomykózu spôsobenú Microsporom alebo Trichophytom. Presná identifikácia je možná až po laboratórnom stanovení pôvodcu. Pri prevencii a liečbe to však nie je až tak rozhodujúce. Je potrebné vedieť, že obe tieto ochorenia sú zooantroponózy (ochorenia prenosné zo zvierat na ľudí). Tomuto faktu je nutné prispôsobiť opatrenia pri zaobchádzaní s postihnutým jedincom. Prameňom nákazy sú jednak postihnuté jedince, ale tiež kontaminované krmivo, nevyčistené klietky, no obyčajne rezervoárové druhy – choré psy a mačky. Liečba a prevencia je u oboch ochorení podobná.

Vírusové ochorenia kože králikov

Myxomatóza je známa viac ako 100 rokov. Napriek tomu toto ochorenie nestráca nič na svojej aktuálnosti. Behom posledného storočia sa menia formy ochorenia spôsobeného vírusom myxomatózy. Okrem „klasickej“ myxomatózy s uzlíkmi na hlave a opuchmi v genitálnej oblasti sa stretávame s atypickou formou ochorenia označovanou ako forma pľúcna, ktorá sa vyznačuje prevládaním pľúcnych klinických príznakov a obmedzením až neprítomnosťou myxómov. Myxomatóza králikov môže spôsobovať veľmi vysoké straty. Myxomatóza je ochorenie, u ktorého – rovnako tak ako u moru králikov – nie je žiadna špecifická liečba chorých jedincov. Pôvodcom ochorenia je veľmi odolný vírus myxomatózy patrí do čeľade Poxviridae, podčeľade Chordopoxvirinae a rodu Leporipoxvirus.

Myxomatóza sa vyznačuje fenoménom prírodnej ohniskovosti. Vysoko vnímavé sú králiky európske. Prenos nákazy je priamo medzi králikmi, vzduchom, prachom, bodavým hmyzom, nepriamo krmivom, chovateľskými pomôckami. V poslednej dobe dochádza k enormnému nárastu populácie komárov, ktorí predstavujú veľmi nebezpečný faktor v prenose myxomatózy.

Chovatelia často zabúdajú na „staré dobré zásady“ ochrany králikov pred komármi ako i použitie sietí ku zníženiu prienikov komárov a použitie prípravkov na ničenie hmyzu. Jednou z možností prenosu infekcie sú hromadné zákroky – vakcinácie. Z tohto dôvodu sa javí ako veľmi vhodný bezihlový spôsob aplikácie vakcín pre králiky. Najtypickejšími klinickými príznakmi sú myxomatózne uzlovité zmeny, ktoré sa tvoria primárne na ušiach, hlave a vonkajších pohlavných orgánoch. V dôsledku zdurenia nosovej sliznice králik ťažko dýcha. Za 12 až 15 dní králiky hynú z dôvodu vychudnutia a vyčerpania. Králiky, ktoré nákazu prežili, sa stávajú dlhodobými nosičmi vírusu.

Papilomaviróza králikov je ochorenie za ktorým stoja dvaja odlišní pôvodcovia. Prvým je Shopého papilomavírus (CRPV) a druhým je orálny papilomavírus králikov (ROPV). U králikov postihnutých papilomatózou môžeme pozorovať typické bradavice, ktoré sú najčastejšie lokalizované na krku, ramenách a bruchu, ale môžu sa vyskytnúť aj na hlave či v okolí pohlavia. V prípade orálnej papilomatózy je najčastejšie postihnutým miestom ústna dutina, kde sa tvoria bradavice, ktoré dosahujú veľkosť až 5 mm. Najčastejším spôsobom prenosu je krv cicajúcim hmyzom (komáre, kliešte). Diagnostika spočíva v klinickom vyšetrení postihnutého jedinca. Prevencia spočíva v dodržiavaní základných zoohygienických opatrení a ochrane chovu pred zavlečením. Najrizikovejšou skupinou sú importované jedince z ,,exotických,, krajín, ako sú USA, Kanada a pod.

Autori:

MVDr. Peter Supuka supuka.peter@gmail.com +421915986733

MVDr. Darina Pospišilová, PhD. pospisilova@vetservis.sk +421908705186

Ing. Ľudmila Pospišilová ludmila.pospisilova@vetservis.sk +421917211737

MVDr. Anna Supuková anna.supukova@gmail.com +421918767851

VETSERVIS, s.r.o., Kalvária 3, 949 01 Nitra,

www.vetservis.sk, 073 / 6559131

Použitá literatúra: na vyžiadanie u autorov.

Práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy číslo VMSP-P-0024-09“: Systém chovu hospodárskych zvierat s využitím probiotík a rastlinných látok so zameraním na produkciu funkčných potravín živočíšneho pôvodu VETSERVIS, s.r.o., CVŽV Nitra