Všetky blogy

Obdobie spojené s reprodukciou zvierat je vysoko náročné na živiny, preto je ich obsah limitujúcim faktorom pre úspešné reprodukčné ukazovatele chovu.

Biologicky najúčinnejšie zložky výživy sú práve vitamíny a minerály, ktorých nedostatok predstavuje najčastejšiu príčinu slabej reprodukcie u všetkých druhov.

Vonkajšie parazity (ektoparazity) domácich vtákov  patria medzi častých a nechcených _,,hostí^,, kurínov, holubníkov a voliér. Ektoparazitárne choroby vtákov sú spôsobené viacerými druhmi článkonožcov, ktoré parazitujú na povrchu tela, na koži,  pod kožou a v perí vtákov. Svojou prítomnosťou vtákov rušia a čo je horšie, spôsobujú im zdravotné problémy, ktoré majú vplyv na produkciu, reprodukciu, ale tiež estetickú a chovateľskú hodnotu zvierat.

Aktinobacilová pleuropneumónia ošípaných je infekčné ochorenie respiračného systému vyvolané zárodkom Actinobacillus pleuropneumoniae (predtým Haemophilus pleuropneumoniae). Citlivé sú všetky kategórie prasiat. V akútnej fáze je morbidita veľmi vysoká. Pri vypuknutí ochorenia dochádza k vážnym ekonomickým stratám mortalitou, zníženou produkciou a zvýšenými nákladmi na liečbu. Ochorenie sa šíri najmä vzduchom, priamym kontaktom vnímavých zvierat s chorými, medzi jednotlivými chovmi sa APP rozširuje najpravdepodobnejšie prísunom asymptomatického nositeľa z infikovaného chovu. Riziko prenosu zvyšuje miešanie zvierat, náhle zmeny vonkajšej teploty, vysoká vlhkosť, nedostatočná ventilácia a prekročenie maximálnej ustajňovacej kapacity chovných zariadení.

V chovoch exotických vtákov a holubov sa pomerne často vyskytujú metabolické poruchy vyplývajúce z nedostatočnej činnosti pečene a obličiek. K poruchám funkcie týchto orgánov dochádza pri ich silnom zaťažení alebo poškodení, čo zhoršuje celkovú kondíciu, odolnosť a životaschopnosť zvierat.

Edémová choroba je akútna infekčná enterotoxémia spôsobená niekoľkými sérotypmi toxinogénnych E. coli, kolonizujúcimi tenké črevo, ktorá postihuje predovšetkým zdravé rýchlo rastúce odstavčatá. Ochorenie býva charakterizované opuchom očných viečok, náhlym úhynom, niekedy neurologickými príznakmi spojenými s léziami v mozgu. Názvy „edémová choroba“, „črevný edém“ alebo „edém čriev“ vznikli podľa charakteristického nálezu, ktorým je opuch submukózy žalúdka a mezokolonu.

Rozvojom priemyselnej výroby a výskumu od 19. storočia vznikali nové látky s rôznymi vlastnosťami, ktoré uľahčili ľuďom život, zlepšili zdravie a výživu. Tieto látky sa stali neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Vedci stále s nadšením objavujú a skúmajú nové poznatky pre dobro ľudí. Aké je ale ich sklamanie, keď sa výsledky ich práce neraz obrátia práve proti ľuďom a životu na Zemi.

V posledných rokoch sa venuje veľká pozornosť upevňovaniu zdravia a regulácii energetickej homeostázy. Všeobecne sú známe dôsledky znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy, celková chemizácia prostredia a koristnícke čerpanie prírodných zdrojov. Stále naliehavejšie si uvedomujeme ako krehká môže byť ekologická rovnováha a ako pochybné alebo i márne by v budúcnosti mohli byť snahy o jej obnovenie, pokiaľ by súčasné denaturačné trendy pokračovali.

Cieľom práce bolo overiť účinnosť rastlinných prípravkov a probiotík ako náhradu používaných liekov na podporu úžitkovosti pri riešení zdravotných problémov v chovoch hydiny.

V malochovoch hydiny sa parazitárne infekcie u zvierat vyskytujú pomerne často, keďže v týchto podmienkach sú predpoklady na zdarný priebeh celého vývojového cyklu parazita, ktorý býva u rôznych druhov parazitov niekedy veľmi zložitý - cez medzihostiteľov alebo v pôde.

Králik je typický bylinoţravec. Dĺţka tráviacej sústavy je 12,5-13 násobne väčšia ako dĺţka tela. Vďaka nehostinným podmienkam, z ktorých králik pochádza sa u neho vyvinul mechanizmus na efektívne vyuţitie vlákniny zvaný cekotrofia. Pri trávení sa natrávená potrava dostáva do slepého čreva, kde dochádza k mikrobiálnemu štiepeniu celulózy. Následne sa trávenina dostáva do konečníka. Králik si tieto zvyšky potravy obohatené o mikrobiálne bielkoviny vyberá z konečníka a poţiera ich. Exkrementy cekotrofného procesu sa nazývajú aj mäkké bobky a v prevaţnej miere sú vylučované v skorých ranných hodinách, preto máloktorý chovateľ tento spôsob obohacovania kŕmnej dávky u svojich králikov spozoruje.

Neinfekčné choroby môžu byť zapríčinené rôznymi faktormi: genetickou predispozíciou, nevhodným kŕmením, zlou zoohygienou, zootechnikou, otravami rôznymi látkami, úrazmi, zlozvykmi. Pri negatívnom pôsobení týchto faktorov môže dôjsť ku klinicky zjavnému ochoreniu. Vždy dochádza aj k oslabeniu celkovej odolnosti zvierat, čo sa prejaví vo zvýšenej vnímavosti na infekčné choroby a následným uplatnením sa patogénnych, resp. podmienečne patogénnych mikroorganizmov.

Huminové kyseliny sú súčasťou humusu a spolu s fulvonovými kyselinami a huminom patria do huminových látok. V prírode sa vyskytujú v liečivých bahnách, v ornici, v organických hnojivách, v rašeline, lignite a v hnedom uhlí.

Hlavnou funkciou tráviaceho aparátu je trávenie a vstrebávanie živín, čo je prvým predpokladom zachovania dobrého výživného stavu organizmu a tým aj dobrého zdravia. Sliznica tráviaceho systému zároveň zabezpečuje najväčší kontakt organizmu s cudzími bielkovinami – antigénmi. Tu začína tvorba odolnosti, zdravia aj celkovej životaschopnosti jedinca. Správne stimulovaná slizničná imunita má najväčší podiel na odolnosti voči všetkým infekčných chorobám, proti stavom imunitnej nedostatočnosti a alergickým prejavom.

Nároky na kŕmnu dávku a spôsob kŕmenia sú u hrabavej a vodnej hydiny v mnohých ohľadoch podobné. Koncentrácia a pomery živín v kŕmnej dávke sú u dospelých jedincov porovnateľné, predovšetkým v drobnochovoch s možnosťou vonkajšieho výbehu. Množstvo potrebných živín sa líši v odchove mláďat nosivých a výkrmových typov. Pri výkrme treba oveľa viac dbať na dostatok potrebných živín, vitamínov a na správny pomer minerálnych látok kvôli vysokej intenzite rastu. V neskorších štádiách vývoja u ťažkých plemien je nutné dohliadať, aby u hydiny nedošlo k pretučneniu, najmä vtedy, ak počítame s reprodukciou zvierat.

Niektoré bakteriálne infekcie v malochovateľských podmienkach, na rozdiel od veľkochovov, sa môžu vyskytovať častejšie, s výraznejším klinickým prejavom aj vyššími stratami. Je to dané hlavne tým, že hydina v drobnochove máva bližší kontakt s voľne žijúcimi vtákmi aj inými zvieratami. V malých chovoch býva spolu umiestnená staršia hydina s mladou aj rôzne druhy hydiny v jednom objekte. Hydina sa zvyčajne prikupuje od neznámych chovateľov a často sa hneď pridá k zvieratám v chove bez dostatočne dlhej izolácie - karantény.

Humínové látky sú prírodné organické zlúčeniny vznikajúce chemickým a biologickým rozkladom organickej hmoty (zbytky rastlín, živočíchov a pod.) a syntetickou činnosťou mikroorganizmov. Prirodzene sa vyskytujú hlavne v sedimentoch, zeminách, rašeline, hnedom uhlí, lignite a niektorých ďalších materiáloch (Stevenson, 1982, Veselá et al. 2005). Obsah humínových látok kolíše v prírodných materiáloch od stopového množstva (piesok, íl), cez jednotky percent (bežné zeminy) až po desiatky percent (hnedé uhlie, lignit). V súčasnosti sa väčšina vedcov prikláňa k názoru, že humínové látky majú pôvod v ligníne. Biodegradáciou lignínu vznikajú polyfenoly, ktoré hrajú pravdepodobne kľúčovú úlohu v procese tvorby a sú považované za prekurzory humínových látok (Peña-Méndez et al. 2005).

Aj v malých chovoch zvyčajne koluje v prostredí veľa potenciálne patogénnych vírusov ako vírus aviárnej encefalomyelitídy, rôzne kmene reovírusov, adenovírusov, vírus infekčnej burzitídy aj bronchidídy, cirkovírusy a ďalšie, ktoré vo veľkochovoch môžu spôsobiť vážne problémy zvyčajne pri spolupôsobení viacerých faktorov (vnímavosť hybrida, nevhodné krmivo, preplnenie haly, nesprávne vetranie...). V malochovoch, kde sú zvieratá chované v prirodzených podmienkach sa zvyčajne neuplatnia. Pri podozrení na vírusové ochorenie sa odporúča zvýšiť celkovú obranyschopnosť organizmu podporením funkcií tráviaceho i dýchacieho systému, pečene a obličiek (PROPOUL, MENTOVET, SILIVET, NEFROVET, AMINOVIT. ...).

V drobnochove môže najväčšie straty úhynom spôsobiť vírus vtáčej chrípky a vírus pseudomoru hydiny. Častý je výskyt kiahní – diftérie a v poslednom období sa vyskytla aj infekčná laryngotracheitída.

Hydina je pomerne zložitý pacient, a to najmä z toho dôvodu, že veľa ochorení má v počiatočnom štádiu veľmi podobné príznaky a preto si treba uvedomiť, že účinná prevencia chorôb je 90 % konečného úspechu či neúspechu v chove. Základom účinnej prevencie a liečby je poznať pôvodcu ochorenia. Z lekárskeho hľadiska je najvhodnejšie pred zahájením liečby poznať dôkladnú anamnézu – priebeh ochorenia a v ideálnom prípade mať k dispozícii výsledky z laboratórnej diagnostiky. Mnohí chovatelia veľmi často a zbytočne používajú rôzne lieky na prevenciu alebo pri podozrení na nejakú chorobu bez určenia diagnózy. Pri takomto necielenom použití liekov - antibiotík, antikokcidík, antihistaminík, hormonálnych liekov sa síce často príznaky ochorenia potlačia, ale problém sa nelieči, ochorenie sa v krátkom čase zopakuje a pri opätovnom použití rovnakého postupu je táto liečba už neúčinná. V chove, kde sú tieto lieky neodôvodnene používané alebo sa používajú na takzvané „preliečovanie“, je výskyt zdravotných problémov oveľa častejší ako v chove, kde sa na prevenciu chorôb alebo pri zdravotných problémoch používajú prírodné podporné látky, ktoré podporujú obranné mechanizmy zvierat (probiotiká, prebiotiká, rastlinné prípravky, vitamíny, prirodzená potrava...)

Humínové látky patria k najrozšírenejším prírodným organickým zlúčeninám na zemskom povrchu. Vznikli chemickým a biologickým rozkladom organickej hmoty a syntetickou činnosťou mikroorganizmov a sú najdôležitejším zdrojom uhlíka v pôdnom i vodnom prostredí. Humínové kyseliny sú súčasťou humusu a spolu s fulvonovými kyselinami a humínom patria do huminových látok.

„Syfilis králikov“ je choroba, ktorá sa prenáša len pohlavným stykom. V súčasnosti klinický prejav choroby už nebýva tak špecifický ako je popisovaný. Pravdepodobne je to dôsledok liečby choroby antibiotikami. Vyskytujú sa drobné vriedky a chrasty okolo análneho otvoru, na pohlaví a ojedinele aj na koži. Choroba sa zvyčajne vyskytuje v hygienicky zanedbaných chovoch. Keďže je ľahko liečiteľná antibiotikami, jej klinický prejav sa liečbou potlačí, ale zvieratá, zvlášť pri oslabení celkovej imunity môžu chorobu prenášať. Preto sa s problémom stretávame aj v chovoch s dobrou hygienou. Nákaza sa donesie prikúpenými zvieratami alebo párením zvierat v inom chove.

Pasteurelóza králikov alebo Infekčná nádcha králikov patrí medzi choroby, ktoré sú chovateľom pomerne známe, ale aj napriek tomu kaţdoročne spôsobujú nemalé škody. Pôvodcom infekčnej nádchy králikov je celá skupina patogénov (Bordetella, Streptococcus, Staphylococcus Cilia Associate Respyratory - CAR bacillus ), ale najväčší podiel klinickej forme ochorenia má Pasteurella multocida.

Listerióza je bakteriálne ochorenie, ktoré v chove oviec pôsobuje tiež značné straty. Listérie sú bežne rozšírené v prostredí. Boli izolované z vody, povrchu pôdy, vegetácie a zahnívajúcich rastlín na pastvinách, siláže, senáže, odpadových vôd a kalov. Je to ochorenie prenosné na človeka. Rezervoárom patogénnych kmeňov sú hlodavce. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim perzistenciu pôvodcu v prostredí je bacilonosičstvo klinicky zdravých jedincov.

Jednou z účiných a pokusně vyzkoušenných alternativ antibiotických stimluátorů růstu jsou huminové kyseliny. Kyseliny huminové jsou směsí organických kyselin produkovaných většinou při rozkladu rostlinného mateirálu, hlavně ligninu. Jsou hlavní složkou humusu a nacházejí se i v rašelině, uhlí a mořské vodě. Výzkum a zkušenosti s orální aplikací produktů s obsahem huminových kyselin za účelem terapie, profylaxe a jako dietetický doplněk začal v 60. letech v Německu.

Humínové látky sú prírodné organické zlúčeniny vznikajúce chemickým a biologickým rozkladom organickej hmoty (zbytky rastlín, živočíchov a pod.) a syntetickou činnosťou mikroorganizmov. Prirodzene sa vyskytujú hlavne v sedimentoch, zeminách, rašeline, hnedom uhlí, lignite a niektorých ďalších materiáloch (Stevenson, 1982, Veselá et al. 2005). Obsah humínových látok kolíše v prírodných materiáloch od stopového množstva (piesok, íl), cez jednotky percent (bežné zeminy) až po desiatky percent (hnedé uhlie, lignit).

Infekčná nekrobacilóza je bolestivé ochorenie, ktoré znižuje pohyblivosť oviec. U postihnutých jedincov dochádza k zníženiu telesnej hmotnosti predovšetkým ako následok obmedzeného príjmu potravy a zvýšeného toxického zaťaženia pečene. To ovplyvňuje plodnosť bahníc, zastavuje produkciu kolostra, obmedzuje tvorbu mlieka a u gravidných bahníc môže spôsobiť ketózy. U baranov znižuje plodnosť a ochotu k páreniu. U jahniat vedie k spomaleniu rastu. Je to nákazlivá, vysoko infekčná choroba ľahko prenosná zo zvieraťa na zviera predovšetkým v malom priestore. Počasie a zoohygienické podmienky – teplo a vlhko výrazne vplývajú na prenos choroby.

Výrobky na báze humínových kyselín nachádzajú široké uplatnenie v rastlinnej a ţivočíšnej výrobe. Humínové látky sa patria k najrozšírenejším prírodným organickým zlúčeninám (Klučáková a kol. 2001). Tieto látky vznikli chemickým a biologickým rozkladom organickej hmoty a syntetickou činnosťou mikroorganizmov. (Stevenson 1982, Senesia a kol., 1994) a sú hlavným zdrojom organického uhlíka v pôdnom a vodnom prostredí (Senesi a kol., 1999). Humínové kyseliny sú prirodzene sa vyskytujúce polyméry, ktoré sú dôleţitými prekurzormi ropy, uhlia, bitumérov, kerogénov (Tissot a kol.1978). Vplyvom prídavku humínových kyselín (HK) do kŕmnej dávky hydiny sa zaoberali viacerí autori.

Asi najväčšou dilemou chovateľov králikov pred výstavbou králikárne býva riešenie podlahy. Od klasických drevených,s dodatočnou ochranou alebo bez nej, cez roštové s odtokom moču, alebo rôzne kombinácie.

V súčasnosti je jednou z najdiskutovanejších otázok problematika potravinovej bezpečnosti a kvality potravín. Na zdravotnú bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu vplýva celý rad faktorov ku ktorým patria: chov zvierat, výživa a kŕmenie zvierat, spracovanie, balenie, skladovanie produktov živočíšnej výroby a iné. Teda ide o zložitý proces začínajúci v prvovýrobe a končiaci u konzumenta. Práve bezpečnosť potravín bola jedným z dôvodov, ktoré viedli k viacerým legislatívnym zmenám najmä v oblasti využívania antibiotických stimulátorov rastu a iných chemických prípravkov vo výžive hospodárskych zvierat.

Enterotoxémia jahniat je jedno z ekonomicky najvýznamnejších ochorení v chove oviec. Pôvodca choroby je saprofytická baktéria Clostridium perfringens typu C a typu D. Klostrídie sa bežne vyskytujú aj v hrubom čreve zvierat aj u človeka. Za určitých podmienok sa môžu v čreve premnožiť, postúpiť do kraniálnych častí čreva a niektoré kmene môžu produkovať toxíny. Množenie klostrídií v črevách je zvyčajne sprevádzané tvorbou plynov.

Vakcinácia proti Markovej chorobe by bola vítaná, ale robia ju len liahne, ktoré majú podmienky na uchovávanie vakcíny v tekutom dusíku. Vakcinácia sa robí injekčne do svalu (i.m.) hneď po vyliahnutí.